V tieni tajomstiev

11. Časť

Už z diaľky som videla,že sa nejaká osoba v tmavom oblečení opiera o strom.
"Ďalej už nepôjdem"povedal Siliness a otočil sa na päte.
Nestihla som zo seba vydať žiadnu reakciu.Keď som sa spamätala ho už nebolo.Z ťažka som preglgla a neistým krokom som sa blížila k stromu.Stál opretý o strom a pozeral niekde smerom do mesta.

"Ahoj"pozdravil sa ale jeho pohľad stále blúdil po meste.

"Ahoj"odzdravila som sa a postavila som sa vedľa neho.

Po chvíli ticha som sa odvážila spýtať sa.

"Ty vieš čo sa vtedy stalo?"spýtala som sa.

Nemo prikývol hlavou a naznačil mi aby som šla za ním.Zastavili sme niekde medzi stromami.Posadil sa a zahľadel sa na mňa.

"Budeš musieť ísť so mnou"povedal vážne.

"Čože?Kde?"chytila ma panika.

"Do bezpečia"vysvetlil.

"A tu v bezpečí niesom?"bola som zvedavá.

"Hľadá ťa celé podsvetie a je len otázkou času kedy ťa nájdu"jeho tón bol prísny.

"Nepatria upíri tiež k podsvetiu?A prečo ma všetci hľadajú?"otázky sa neprestávali sypať z mojuch úst.

"Máme s čarodejmi uzavretú mierovú dohodu"zašomral.

"Neodpovedal si mi na poju druhú otázku"stála som si za svojim.

"Fajn...tvoja pra pra babička ukryla pred asi svoma storočiami Kameň svitania a zatmenia.Je to kameň ktorý udržuje rovnováhu v magickom svete.Roblein sa chcel k tomu kameňu dostať ale tvoja pra pra babka bola rýchlejšia.Vie sa len to,že ten kameň dobre ukryla a potom ju už nikto nevidel"vysvetlil jedným dychom.

"A ja mám akože vedieť kde moja pra pra babka,ktorú som ani nepoznala,ukryla nejaký kameň o ktorom som ani nepočula?"pripadalo mi to absurdné.

Podľa jeho výrazu tváre si srandu asi nerobil.

"Ja mám ten kameň nájsť alebo čo?"nebolo mi jasné čo odo mňa chce.

"Keďže moja pra pra babka ten kameň ukryla isto na to mala dôvod...prečo by som ho potom mala hľadať?"nechápala som.

"Našim cieľom nieje ten kameň nájsť ale dostatočne ho ochrániť"objasnil.

"Našim?"nadvihla som obočie.

"Ak nechceš aby som ti pomohol stačí povedať"uškrnul sa.

"Tak pôjdeš so mnou?"povedal a začal kráčať niekde hlbšie do lesa.

Povzdychla som si a nasledovala som ho.Kráčali sme hustým lesom a mne každý strom pripadal rovnaký.Netušila som kade sme šli a pochybovala som,či to vlasne vedel on.V diaľke sa začalo črtať nejaké sídlo ktoré pripomínalo zámok.Bolo vzdialené a od pevniny ho oddeľovala voda okolo.Keď sme prišli bližšie pozrela som si vodu podrobnejšie.Vyzeralo to ako vír točiaci sa okolo zámku.

"Ako sa dostaneme do zámku?"čudovala som sa.

"Kto povedal,že ideme do zámku?"spýtal sa.

Chytil ma za ruku a stiahol ma spolu so sebou do toho víru.Pripomínalo to niečo také ako tobogán ale oči som mala zavreté.Nevedela som čo mám očakávať a bola som opäť zmätená.Až po pár minútkach som si všimla,že stojím pevne na nohách.Pommaly som poklipkala očami a následne som ich otvorila.To,čo stálo predo mnou mi vyrazilo dych.