Kamaráta nebozkávaj

Ráno

Prvé, čo som uvidela, keď som otvorila oči, bola Matúšova tvár. Tá známa tvár, ktorú som poznala lepšie ako svoju. A napriek tomu som mala nevysvetliteľný pocit, že by som ho najradšej už nikdy nevidela. Ale prečo? Že by som sa hanbila? A ak áno, prečo? Tieto otázky mi mihali mysľou, ešte stále napoly nefunkčnou. Potom som začala rozmýšľať, kde to som. Matúš...kachličky...sprchová hlavica...Počkať! 

,,Prečo som vo vani?" spýtala som sa ho zhurta. ,,No, to by som aj ja rád vedel. Akosi ťa tá vaňa fascinovala, keď si si do nej chcela ľahnúť." odvetitl pobavene. ,,Čože???" opýtala som sa ho až priveľmi prekvapeným hlasom. ,,Počkať...ty si nič nepamätáš?" zatváril sa zhrozene. Zľakla som sa, prečo je vystrašený. Rozmýšľala som nad tými najhoršími scenármi, ktoré som mohla vyiesť.  ,,Matúš, my sme sa bozkávali!" vykríkla som a hneď som sa prudko postavila, až sa mi zakrútila hlava. Zasmial sa. Čo je na tom také vtipné? ,,No...áno." ,,Preboha." skonštatovala som. ,,Ešte že nič horšie..." povedala som, ale zarazil ma jeho pohľad. Opäť som tam videla prekvapenie, zhrozenie a ešte aj kopu iných pocitov. 

,,Šár, ty si asi nepamätáš všetko..." spustil a ja som sa začala báť. A to doslova. ,,No tak poďme postupne. Hrali sme fľašu, tam si mi dala bozk a potom sme sa..." ,,...začali bozkávať. Áno, to si pamätám." prerušila som ho. ,,No a potom..." ,,Čože? Je aj nejaké potom?" prekvapene som sa spýtala a priznávam, že v tej otázke bola poriadna dávka strachu. ,,Nechaj ma pokračovať." trpezlivo povedal. ,,No a potom sme tancovali a znova sa bozkávali, ty si sa potom zašila v dolnej kúpeľni...No celé to bolo také divné...ani ti to neviem opísať..." 

,,Počkať, niečo sa mi marí...hej, vtedy som ti skoro povedala...no...to je jedno. Áno, a potom...sa mi marí, že sme tancovali odzemok či niečo také." ,,No áno, a potom sme tancovali spolu my dvaja, oni začali skandovať, že pusa, pusa a vtedy sa to nejak stalo..." ,,Čo sa stalo, Matúš?" vykríkla som naňho. ,,No..." začal sa ošívať. ,,Potom sme sa teda  opäť začali bozkávať, ty si sa okolo mňa začala ovíjať, potom si si riadne odpila z vína a ja som ťa preniesol do izby a tam..." ,,Hííííí! Dúfam, že to, čo si myslím, nie je pravda..." prikývol. ,,Bože, Matúš! Ako si to mohol dopustiť!" Schytila som vankúš, na ktorom som spala a začala ho ním mlátiť. ,,Hej, Charlotte, prestaň, nebi ma!" bránil sa. Nakoniec mi ten vankúš vytrhol z rúk a hodil ho na zem. Chytil mi ruky, ale ja som mu ich vytrhla a zakryla si nimi tvár. 

,,Bože, strašne sa hanbím, choď preč."  povedala som tlmeným hlasom a premáhala som plač. ,,Hej, Šár, no ták, nemáš sa prečo hanbiť." tíšil ma, no ja som mu neverila. ,,Že nemám? Veď som sa na teba lepila ako...ako..." nenapadali mi správne slová. ,,To skôr ja na teba. Bože, Charlotte, prepáč mi, ale strašne som ťa vtedy chcel...aj teraz chcem...ale to urobil alkohol, že som sa prestal ovládať." Tie slová ma natoľko prekvapili, že som zdvihla hlavu a pozrela som naňho veľkými očami. ,,Teraz ti neverím. Určite si to urobil iba z ľútosti. Bože, ja som taká sprostá!" Opäť som si skryla tvár do dlaní a teraz sa už aj rozplakala. 

,,Ššššš, no ták." zdvihol mi hlavu a uprene sa mi zadíval do očí. ,,Či mi veríš, alebo nie, bol to najkrajší zážitok môjho života. Bolo to úžasné!" ,,A prečo si potom pamätám len to, ako sme sa polonahí bozkávali na mojej posteli...?" spýtala som sa zničene, lebo som dúfala, že moje prvé milovanie si budem aspoň pamätať. 

Pokračovanie: 

,,Neboj, spomenieš si." usmial sa a pohladil ma po vlasoch. ,,Povedz mi, bola som príliš opitá?" ,,No, chodiť si veľmi nevedela, ale všetko ostatné ti išlo perfektne." žmurkol na mňa a pohladil ma po stehne. Nemusím vám pripomínať, že vtedy som ešte stále sedela vo vani a Matúš bol nadomnou sklonený. Cítila som sa strašne zmätene. Na jednej strane som ešte stále nespracovala fakt, že som sa s Matúšom, mojím najlepším kamarátom, vyspala, ale na druhej strane ma to aj celkom lákalo. A v hĺbke duše som si priala, aby sa to zopakovalo, aj keď som si to nevedela vysvetliť.