Kamaráta nebozkávaj

Koniec a začiatok.

Chvíľu som len tak sedela a potom som sa rozhodla ísť do kúpeľne trochu sa ,,učlovečiť". Rátala som s tým, že budem vyzerať hrozne, ale aj tak ma môj zjav nemilo prekvapil. Strapaté a pomotané vlasy, kruhy pod očami, bledá tvár, rozmazaná špirála, tiene už úplne neviditeľné, ako aj zvyšky make-upu...a na krku fialové fľaky. Kurva, pomyslela som si. Matúš mi urobil cucfleky! A ako veľa...

Osprchovala som sa, odlíčila si tie zvyšky make-upu, prezliekla sa, dala si okolo krku šatku a išla do kuchyne nájsť niečo na jedenie, lebo som už vyhladla. Zjedla som iba jogurt s cereáliami, odpovedala na Lukasove otravné otázky a išla si ľahnúť do postele, v ktorej som zažila najväčšie životné vzrušenie. Len jediná otázka ma predtým, ako som zaspala, trápila. Ako sa mám teraz správať k Matúšovi? Necítim k nemu iba kamarátstvo a on asi tiež nie...ale celé je to také zvláštne...no, veď uvidím zajtra. Budem sa správať ako zvyčajne a uvidím, čo on na to. 

Keď som sa zobudila, na budíku som uvidela čas 20:35. Pomaly som sa zošuchtala dole a tam som uvidela rodičov, ktorí ma nadšene privítali a zagratulovali mi. Nezdržala som sa dlho, lebo ma začala bolieť hlava a už vôbec sa mi nechcelo odpovedať na ich otázky. Narýchlo som zjedla žemľu s medom a pobrala sa naspäť do izby. Sadla som si za notebook, prihlásila sa na Facebook, pritom si pustila Hollywood Undead a tak si krátila čas. O pol jedenástej som zaspala a vstala až na zvonenie budíka. Vykonala som svoj bežný ranný rituál a pobrala sa do školy. So slúchadlami v ušiach som si bezstarostne vykračovala ku škole. 

Okrem množstva ľudí, ktorí čakali na otvorenie školy, tam bol aj Matúš, ktorého som videla už z diaľky. Okamžite sa mi nahromadili motýle v bruchu. Išiel mi oproti a keď sme sa stretli, privítal ma vášnivým bozkom, ktorý som mu bez rozmyslu opätovala. Aj keď ma to zaskočilo. Moje plány o správaní sa ako zvyčajne sa rozplynuli. Medzitým školu otvorili a tak sme sa pobrali do šatne. Neuvedomila som si, že keď som sa s Matúšom bozkávala pred školou, všimlo si to mnoho ľudí. Preto tie udivené pohľady a narážky...Snažila som sa to ignorovať. Keď sme s Matúšom kráčali po schodoch do triedy, držal ma okolo pásu a keď sme boli v triede, sadla som si mu do lona. Prvá hodina bola matika, do ktorej som sa ani nepozrela. Môj mozog sa odmietal zaoberať niečím iným ako Matúšom.

Keď prišiel do triedy profesor, hneď som si sadla na svoju stoličku a pre istotu som otvorila zošit. Ups, bola domáca úloha. Asi si ju rýchlo odpíšem od Matúša...A v tom som si uvedomila jednu vec: Prečo ma to vôbec trápi? Veď predtým som sa ani neunúvala zapísať si domácu úlohu. Asi som zabudla na svoje spôsoby, preto som si ich hneď pripomenula. ,,Prečo nemáte domácu úlohu?" spýtal sa ma profesor, ktorý sa ako duch zjavil za mnou. ,,No viete, môj víkend bol tak neskutočne nabitý, že čas na spravenie domácej úlohy sa jednoducho nenašiel." odvetila som mu zvyčajným spôsobom. ,,Fajn, tak teraz máte čas a prídete nám to vypočítať na tabuľu." Fuck, fuck, fuck! Nadávala som si v duchu a vrhla na Matúša prosebný pohľad. Ten mi nemal ako pomôcť a tak som sa vybrala k tabuli.

Keď mi učiteľ nadiktoval príklad, bezradne  som sa naň pozrela a čakala, že mi niektorá z vyšších mocností pošle riešenie, ale nestalo sa. ,,Meninghamová, vy tú tabuľu hypnotizujete?" ironicky sa ma spýtal. ,,Áno, dúfam, že to zaberie. A keď nie, skúsim si to vycucať z prsta." Smiech. Ale profák sa nesmial. Vyhodil ma z triedy. Ako zvyčajne. Sadla som si pred triedu na lavičku a rozmýšľala, čo budem robiť. Takéto chvíle mali svoje výhody, pokiaľ ma neprišiel profák skontrolovať. Na moje prekvapenie onedlho vyšiel z triedy aj Matúš. Vraj sa nechal vyhodiť kvôli mne. Povedal profesorovi, že on ten príklad nevyrieši, lebo mu náhle zistili alergiu na kriedu. Tak preto ten smiech, ktorý som spoza dverí počula...Sadol si ku mne na lavičku a oprel si o mňa hlavu. Hladkala som ho po jeho úžasných vlasoch.

Pokračovanieee: 

,,Matúš?! spýtala som sa ho. ,,Áno?" ,,Prečo sme sa nepobozkali oveľa skôr? Veď sa poznáme už skoro 2 roky." ,,Tak ja som aj chcel," povedal, zdvihol hlavu a pozrel sa mi do očí tým jeho spôsobom, ktorý by som opísala iba ako: pohľad do duše. ,,ale ty si bola taká feministka, že som sa bál, že naše priateľstvo pokazím a to som nechcel. Záležalo mi na tebe...a teraz ešte viac." povedal a pobozkal ma na čelo. Nevedela som čo povedať. Nevedela som mu ani odpovedať, keď sa ma spýtal, ako som na tom bola ja. ,,Nikdy som nad tým nepremýšľala. Mala som ťa tak veľmi rada, že mi ani nenapadlo, že by to mohlo byť niečo viac ako kamarátska láska." odvetila som po chvíli.

Opäť sme sa pobozkali. Tentoraz iba tak zľahka, naše jazyky sa iba jemne dotkli. Hrala som sa s jeho krásnymi perami a on zas s mojimi. Na druhej hodine sme mali anglinu a keďže som bola s Matúšom v rovnakej skupine, sedeli sme tiež vedľa seba. A ako sme tak sedeli a počúvali profesorkin výklad, Matúš položil ruku na moje stehno a začal mi ho hladkať. Ako sa posúval vyššie a vyššie, nemala som silu ho zastaviť. Až kým ho nezastavila profesorka, ktorá na to, samozrejme, všetkých upozornila a Matúša presadila do lavice na druhej strane triedy. Že vraj pre rozptyľovanie. A ja som musela za trest 10 minút rozprávať na tému: Prečo vegetariáni nejedia mäso. Vedela som anglicky plynule, takže mi to nerobilo problém. Čudovala som sa, že profesorka je stále prekvapená a že si ešte nezvykla, že moja angličtina je lepšia ako ostatných. Ale jednotku mi nedala. Škoda.

Zvyšok dňa ubiehal veeeľmi pomaly. S Matúšom som sa pred školou iba ťažko lúčila. Ja som zo školy išla hneď na brušné tance, takže som s ním nemohla ostať dlhšie. ,,A nemôžem ísť s tebou? Chcem ťa vidieť. Ešte nikdy som ťa nevidel tancovať." prosíkal a ja som na koniec privolila. No neskôr som to aj trochu oľutovala, lebo som sa nemohla sústrediť, keď na mňa slintavo po celý čas pozeral. ,,Mal som chuť pretiahnuť ťa tam. Bola si krásna. A v tom oblečení, ktoré odhaľovalo skoro viac ako spodná bielizeň si bola na zožratie." Povedal mi, keď sme odtiaľ odchádzali. Neskôr sme sa rozlúčili a každý išiel domov. A ešte sme si dlho do noci sms-kovali. Prvá krát  živote som bola naozaj zadaná a beznádejne zamilovaná. Spolužiaci na náš nový vzťah reagovali prekvapene, ale každý aj tak tvrdil, že sme sa mali dať do kopy už dávno a že každý videl, že medzi nami bolo vždy viac ako kamarátstvo. Veľmi som im to neverila. 

Dni ubiehali veľmi rýchlo, s Matúšom mi čas utekal ako voda, moja myseľ sa sústredila iba naňho. Na naše nenápadné dotyky počas hodín, na bozky, ktorých sme ani jeden nemali dosť...V piatok som si na raňajky opäť urobila praženicu. Mala som ju na raňajky už 3. deň a zadalo sa mi, že by som ju mohla jesť stále. Do školy som prišla úplne znechutená, lebo som si na brade našla veľkú vyrážku  a nedokázala som ju make-upom zamaskovať tak, aby ju nebolo vidno. Úplne ma to vykoľajilo a stále som sa Matúša musela pýtať, či to nie je príliš vidno. Po škole sme išli spolu do kina. Dávali nejakú komédiu, no o čom bola, si nepamätám. Registrovala som plátno dovtedy, kým sa nezhasli svetlá, potom som sa sústredila už na niečo iné. Respektíve, na niekoho iného. Po filme sme išli na pizzu, moju obľúbenú - Hawaii. K tomu som si objednala kapučíno. No keď ho doniesli a ja som sa išla napiť, pri tej vôni ma naplo, ešte že som sa nepovracala. Matúš videl ako ma naplo.

,,Asi tam je skysnuté mlieko." povedala som. ,,Ukáž...nie, veď je v poriadku. Nechceš to?" Zavrtela som hlavou, že nie a on ho vypil. Ešteže tá pizza bola dobrá. Po ceste domov sa ma spýtal: ,,Šár? Nepribrala si náhodou? Alebo to máš len také prejedené brucho?" ,,Nepribrala! To som len nafúknutá!" Urazilo ma to. Inak by som to neriešila a ešte ho niečím podpichla, no teraz mi bolo do plaču. ,,Charlotte? Ty plačeš?" pozrel sa na mňa. ,,Nie." povedala som a slza sa mi skotúľala po líci. Nechápala som to a tak som sa tvárila, že sa nič nedeje. ,,Počkaj, Šár, urazil som ťa? To som fakt nechel. Ale veď teba som nikdy nevidel plakať..." ,,Nechaj to tak. Som v pohode, nepýtaj sa už na to." Bože, prišlo mi to také trápne. Rozplakala som sa kvôli takej malichernosti, ako je nafúknuté brucho. Cez víkend som cestovala za babkou a dedkom na Liptov. Bolo tam úžasne, len Matúš mi chýbal. Aj ja jemu. Preto sme si celý víkend sms-kovali. Našťastie mám paušál s nekonečnými smskami. 

Na dnes toľko :) Dúfam, že sa vám táto časť páčila. Vote a koment poteší :3 Majte pekný deň a usmievajte sa :D