Vtáčiky štebocú v lístí,
veselo lietajú v povetrí.
Spev sa šíri hlbokou dolinou,
ozýva sa širokou krajinou.
Kvietky sa pomaly prebúdzajú,
hlávky k nebu zdvíhajú.
Vznášajú sa motýliky nad lúkami,
vetrík ich objíma mocnými rukami.
Lúčiky šteklia mladú trávičku,
usmievajú sa na prírodu maličkú.
Jemne sa dotýkajú čistej krajiny,
a osvetľujú lahodné maliny.
Potôčik žblnkoce, s úsmevom sa pozerá,
ako sa príroda zelená.
Kvapôčky dopadajú na malé kamienky,
rozdeľujú sa na čisté pramienky.
Miestečko ozývajúc' koncertom bytostí,
rastie a prekvitá v tichej skrytosti.
Utíš sa, započúvajúc' do nádhernej prírody,
dá ti ochutnať z príjemnej slobody.
YOU ARE READING
Vtáčie myšlienky ✔
PoetryMyšlienky mi trepotali v hlave ako vyplašené vtáky. Báseň ako báseň... každá je rovnaká, dokola hrajúca pieseň. Len niekedy sa však nájde taká, ktorá lahodí našej duši a srdcu... Možno sú práve tieto básne vášmu srdcu blízke... 8.4.2018 #18 poetr...
