Vtáčie myšlienky ✔

Brána do duše

S nádychom života z okna dívajú sa,
oči zelené, ktoré dvíhajú sa,
ku tráve, stromom, záhradám,
a vyžívajú sa v tajuplných záhadách.

Dokážu pochopiť veľa vecí, ktoré im ukážeš,
dokážu ti povedať viac, ako si myslíš že vieš,
dokážu ti pravdu odokryť spôsobom zvláštnym,
dokážu ti, že to čo vidíš je niekedy viac ako to čo počuješ- najmä keď sa cítiš prázdnym.

Pri rieke do očí zelených díva sa,
tajomný cudzinec, ktorý vyzná sa,
v očiach, tvaroch, farbách, duši,
tie oči vždy vedia to, čo druhí ani netuší.

Vedia ti pravdu zatajiť ani o tom nevieš,
vedia ti dať to, čo druhým v chamtivosti berieš,
vedia, ako nahliadnuť do druhých očí,
vedia, že svet sa aj okolo iných točí.

Pri kmeni stromu ostro pozoruje oči modré i zelené,
neznámy hnedej farby- veď oni sú v tomto svete najviac videné,
veľmi ťažko mu do vnútra nazrieš, to musíš veriť nám,
pretože on je ten, ktorý o sebe ti povie sám.

Drsné, príjemné, pochopené to už je na ňom,
veru oni sa dokážu meniť každým dňom,
vedia ti ponúknuť to, čo bude vyhovovať obom,
avšak nenechajú sa obalamutiť myšlienkou, činom, slovom...

Všetky tri vedia ponúknuť niečo iné,
dobre, zlé, mrzuté či milé,
vedia ti do duše prehovoriť, každé inak, pravda to je veľká,
veď rozhodni sa, ktorá z nich je tvoja priateľka?