Vtáčie myšlienky ✔

Let

Vánok mi jemne šuchorí perie,
vánok ma ľahko podoberie.
Unáša ma ako listy malé,
v jeho objatí by som chcela žiť stále.

Ľahučko zamávam mocnými krídlami,
poberám sa krajinou, veternými silami.
Na nebi opíšem veľký oblúčik
lúč slniečka mi dopadne na čistý zobáčik.

Povznesiem sa nad trblietavé more,
na obzore vidieť ranné zore.
Čistá hladina sa rybičkami myhá,
a kvapôčky nad more zdvíha.

Vetrík sa oprie o moje telíčko,
zrazu klesnem máličko.
Delfíny vyskakujú ako keby sa neba dotknúť chceli,
povzbudzuje ich môj hlas smelý.

Šťastím celá horím,
a nový dej do knihy tvorím.
Vrývam ho do kameňa tvrdého,
aby navždy letel v oblaku večného,
života.