Monsters inside us

134 12 3
                                    

-Prestali sme kontrolovať príšeri pod posteľou, keď sme zistili že sú v nás-

Dva dni po víkende a ja sa stále spamätávam zo sobotňajšej noci. Bolí ma hlava, priam mi ide prasknúť. Môj žalúdok protestuje a tak som okrem jednej proteínovej tyčinky, ktorú som aj tak vyzvracal, nič iné nezjedol. Vedľa mňa leží Ricky Parksová. Krpatá blondýna s ušami ako škriatok. Ale keby ste videli tie kozy.
Rukou blúdim po nočnom stolíku a zchmatnem svoj mobil. Prstom pretiahnem po obrazovke, na čo sa hneď zobrazí obrázok s nápisom sex is my drog. Po prečítaní sa usmejem. Zistím že mám 3 zmeškaného hovori od Zoe, 2 zmeškaného hovory od Elen a 10 od Stana. Určite znovu zháňal niečo nelegálne, chytili ho policajti, práve sedí na stanici a volá mne pretože ma berie ako poslednú záchranu ktorá zavolá svojho nevlastného tatka ktorý ho vysekáva zo všekého.
Alebo sa o mňa jednoducho bojí pretože som mu nezdvihol na prvý krát. Nad tou predstavou sa rozosmejem. Nie, nie. Určite ten fešák leží sfetovaný na zemi policajnej stanice a modlí sa posledné modlitby k bohu aby som mu to zdvyhol. No namiesto hovoru mu podlušne napíšem správu.
JA: čo chceš ty feťák?
STAN: S niekým ťa musím zoznámiť
JA: mňa tvoje ženské nezaujímajú
STAN: nie je to ženská. Je to.. Dozvieš sa. Jediné čo ti môžem povedať, je monštrum.
JA:  Kde si?
STAN: čakám ťa na našom obvyklom mieste.
A tak som s miernym povzdychnutím vstal s postele. Zakrútila sa mi hlava a tak som odkráčal do kúpeľne umyť si tvár. Okrem opláchnutia tváre som sa ešte stihol vyšťat. Teda vycikať. A vtedy ma to napadlo. V posteli mi leží nahé dievča ktoré treba zobudiť. Inokedy by som to využil na vynikajúci ranný sex. Lenže po prvé nemám chuť a po druhé nemám čas. A tak som do pohárika v ktorom ležali zubné kefky, napustil ľadovú vodu a potichu odkráčal do svojej izby. Bolo jedno či idem po špičkách alebo dupem. Ricky spala ako medveď. Prisahám bohu že ešte aj chrápala. A tak som sa nad ňu so škodoradostným úsmevom nadklonil a vylial na ňu celý obsah pohárika. V ten moment ma okrem pocitu radosti, škodoradosti a trochu aj ľútosti, zaplavil aj strach. Ricky v tvári sčervenela náhle otvorila oči a posadila sa.
"Si normálny?" Celé vlasy mala vlhké, zo všadial jej kvapkala voda. Postavila sa a začala sa obliekať.
"Prepáč?" Po prvý krát som sa zasmial. Nedalo sa udržať si vážnu tvár.
Ricky si pobrala všetky veci a pobrala sa preč.
"Sviňa!" Stihla ešte zahrešiť kým opustila miestnosť. Teraz som tu bol sám, len s mokrým posteľným prádlom a pohárikom od kefiek v ruke. Možno som si tu aj chcel upratať ale nebol čas. Čo to trepem, ani jedna jediná myšlienka mi nezablúdila k Maximovi ktorý upratuje. A tak som otvoril skriňu a obzeral si obsah v ňej. Nakoniec som si vybral červenú károvanú košelu a čierne rifle. Do ruky som si zobral mobil a bežal dole schodami. Zistil som že mi môj najlepší kamrát stihol písať a dokonca aj volať.
STAN: draku kde si??
Obul som si čierne vansky a obliekol bundu. Vonka fúkal studený vietor a posledné čo som v tíchto dňoch chcel bolo prechladnúť.
JA: prepáč fešák. Budil som Ricky.
STAN: chceš mi povedať  že si ešte stíhal rýchlovku?
JA: predstav si že tento krát som si vystačil len so studenou vodou
STAN: draku ty sa normálne lepšíš
JA: haha. dobrý vtip fešák.
Poslednú správu som dopísal keď som bol už len 5 minút od miesta na ktorom sme sa mali stretnúť. Skontroloval som si všetko potrebné. Cigarety som mal, peniaze taktiež. Zatiaľ mi nič nechýbalo.
V pozadí som už videl siluety dvoch osôb. Jedna sa ku mne pomaly ale určite blížila a tak som usúdil že to bude Stan.
"Draku, draku meškáš." Kričal po mne a rútil sa ako veľká voda. Nebol triezvy. To určite nie.
"Nezjap." Upozornil som ho. Vedľa seba som zbadal už aj druhú osobu. Bol to chalan, mohol mať okolo 20 rokov. Na hlavu mal kapucňu a jeho zreničky boli nadmerne veľké. Predával trávu. Poznal som takých ľudí.
"Chcem ti predstaviť našeho nového dílera a najlepšieho grafiťáka v meste." Netušil som čo to má znamenať. Úživali sme trávu, to nemôžem poprieť ale nemyslím si že by sme potrebovali dílera.
"Nepreháňaj." Ozval sa chrapľavým hlasom prítomný.
"Ehm." Nesmelo som sa ozval. "Rád by som sa porozprával so svojím kamrátom.. Osobne." Pozrel som sa na neho a on pochopil. Začal ustupovať a nevšímal si nás.
"Čo je to s tebou draku?"
"Nič. Len sa mi to nezdá." Pokrčil som obočie. Dnes sa niečo stane. Niečo zlé. Už od rána som pociťoval strach. To sa nikdy nestáva.
"Čo sa ti na tom nezdá. Je to pekné monštrum. Pracuje s tím už 5 rokov a predstav si, ešte ani raz ho nechitili." Všetko mi rozprával s takým nadšením že som začal premýšľať že budem súhlasiť.
"Zdá sa mi to divné." Stále som nedokázal uznať mu pravdu. Nedokázal som si predstaviť že z tohoto nebude problém.
"Ty si tu jediný divný. No tak. Víkendy v oblakoch. Vždy šťastný. Nové kočky. Nebuď posratý." Snažil sa ma odmäkčiť. Išlo mu to. Cítil som ako pomaly mäknem.
"Tak dobre. Súhlasím s tím." Zaklamal som sám sebe. "Ale jeden jediný problém a končím. S ním a aj s tebou. Končím so všetkým."

887 slov 😳😱 ako som to dokázala neviem 😃
Ďakujem za pekné komentáre k minulej časti ❤️
Dúfam že aj táto časť sa Vám bude páčiť ☺️
Your unicorn 🦄☺️❤️

Kamu telah mencapai bab terakhir yang dipublikasikan.

⏰ Terakhir diperbarui: Dec 28, 2015 ⏰

Tambahkan cerita ini ke Perpustakaan untuk mendapatkan notifikasi saat ada bab baru!

Last NightTempat cerita menjadi hidup. Temukan sekarang