lucky? //lucky blue smith

three

,,Oh,.." jej pery sa zomkli do úzkej linky, ako by sa cítila previnilo, aj keď vôbec nie je navodená do atmosféry. Je to ako keby jej hovoril zážitky cudzieho človeka, alebo ako by sa prakticky druhý krát narodila.

Ona si znova a znova prezerala črty jeho tváre, nemohla poprieť že Lucky bol nádherný. Nie, nebola nádherná iba tá schránka ktorá raz zostárne, dá sa zmeniť plastickými operáciami a ľudia za ňu súdia vlastný druh. Síce ju najviac fascinovali jeho modré oči, v ktorých mohla vidieť rovno všetky vlny oceánu,ale to úplne najlepšie je v ňom.

On má čistú dušu, ak sa jej chytíte, nezašpiníte ruky. Je to anjel. Ako by sa riadil heslom;

' Ja nepotrebujem moju lásku, môžeš si ju vziať,nepotrebujem srdce, môžeš ho zlomiť.'

Práve nimi sledoval vločky ktoré padali jedna za druhou na zem, ak by to vedel rozlíšiť, chcel by vedieť či sú naozaj všetky rozdielne.

,,Môžem ťa o niečo poprosiť?" opatrne sa spýtala.

Ihneď prikývol. Niekto by to urobil tak, že by dokonca sekundu čakal,ale on nie.

,,Jasné, že môžeš. Len do toho." odvetil a jemne sa usmial.

,,Vieš... prehovoril.. prehovoril by si mi to? Celé. Prosím." poprosila ho.

,,Oh..samozrejme. Samozrejme že ti to prehovorím," usmial sa.

,,Bol to celkom pochmúrny večer. Bolo presne pol hodiny pred tým, než sme mali mať rande. Už som bol prichystaný. Neviem, bolo to zvláštne. Mal som nagelované vlasy, boli to zadu a na sebe som mal elegantný oblek, mama ma vždy učila aby som bol gavalier.." trocha sa zasmeje a pokračuje ,, aj cez to že pršalo som sa vydal do centra." vyhŕkne a potom sa opraví ,,nákupného centra. Keď som ťa uvidel.. tak.. wau.. mala si na sebe červené, dlhé a obtiahnuté šaty. Nemala si žiadnu bundičku ani nič také, mala si holé ramená a triasla si sa od zimy. Nemusela si nič hovoriť. Videl som to. Dal som ti môj oblek. Mňa zahrievala láska," pousmeje sa ,, a potom to už šlo rýchlo. Prechádzali sme sa prázdnymi ulicami, nikde ani noha, všade boli rozsvietené svetielka. Sadli sme si do člnka. Vozil som nás po celom jazere," hovoril, a ona počúvala ,,V ten deň mala narodky dcéra nejakého veľkého pána.. vybuchol ohňostroj a.. chcel som ťa pobozkať," povzdychne si.

,,prečo si nepobozkal?" zaklipká očami.

,,neviem. Tiež to nechapem.. z tvojej strany to jednoducho nešlo.."zamrmle.

,,tak to naprav,Lucky," povedala. ,,pobozkaj ma." hlesne.