This Love

9.kapitola

Toto je posledná kapitola tohotu roku ;) želám vám najlepší štart do nového roka. Veľa zážitkov, nových lások, zdravia a vlastne všetkého po čom túžite ;)
Som veľmi rada, že som sa dala prehovoriť a ocitla som sa tu na wattpade. Dúfam, že to je len začiatok mojej cesty!

Idem pokračovať v gaučingu a popíjaní. Nádherný večer prajem!

PS: tiež nemáte radi petardy tak ako ja?????

❤❤❤
****

Ani mi nemusel povedať kam ideme, už len z vytešeného výrazu, ktorý mu zdobil tvár, mi bolo jasné, že skončíme v klube.

Ben ich totiž miloval, aspoň tento, nový, iný. Jeho staré, dobré ja by sa na mieste, kde ľudia do seba vrážajú, pijú alkohol a neustále tancujú asi zbláznilo. Lenže ľudia sa menia a z chalana, ktorý nenávidel spoločnosť ostatných, sa stal niekto, kto bez ľudí nedokázal žiť.

Bolo mi z toho nevoľno.

„Môžeš mi povedať prečo sa tak tváriš?" opýtal sa znudene počas toho ako parkoval svoje BMW medzi ostatné drahé a luxusné autá, na ktoré sme my, ľudia, ktorí žijú z posledného, nechápavo zízali.

Auto dostal od otca na osemnáste narodeniny, minulý rok. Nebola som na oslave, samozrejme, len o tom skrátka všetci vedeli a neustále rozprávali, a Ben si túto pozornosť nesmierne užíval, akoby mu nedošlo, že nejde o nič iné ako o závisť.

„Ako?" zamrmlala som a rukou si rýchlo rozopla bezpečnostný pás, ktorý mi celou cestou zovieral hruď. Keď sa mi konečne podarilo zhlboka sa nadýchnuť, hodila som jeho smerom nechápavý pohľad.

„Ty mi povedz," mykol plecom, vypol motor a oboma lakťami sa oprel o volant. Následne sklonil hlavu, ako keby ho niečo bolelo, oprel sa čelom o vlastné ruky a ticho vzdychol.

„Chcem, aby si sa celý čas držala pri mne. Celý čas, rozumieš? Toto miesto je plné ľudí, ktorí nie sú práve najlepší. Nechcem, aby..." zasekol sa a prudko sa vystrel.

Nechce, aby sa mi niečo stalo? Aby mi niekto ublížil?

„Jednoducho rob to čo ti poviem, jasné?" dokončil a aj on si odopol pás.

Nemohla som zastaviť vlastnú zvedavosť a vyblafla som otázku, ktorá ma škrabala v krku odkedy sa rozhovoril. „Prečo si ma tu teda priviedol, Benjamin?"

Zamyslene sa pozrel oknom do tmy, potom na mňa a následne pred seba. „Toto som ja, Francesca. A ty teraz patríš ku mne, takže musíš absolvovať pár pekelne náročných zážitkov, aby ľudia pochopili, že to myslíme vážne."

Ešte skôr, ako som samú seba stihla zastaviť, som ticho šepla. „Toto nie si ty."

„Netvár sa, že ma poznáš," odvrkol chladne vystupujúc z auta tak náhlivo, akoby v ňom už nemohol dýchať. Chcela som sa ospravedlniť, aj keď na to nebol dôvod, ale tresol dverami tak zúrivo, že som na chvíľu zatvorila oči.

Skvelé, Franny. Skvelé!

Po pár sekundách som nesmelo vystúpila, zatvorila za sebou dvere a pomaly prešla smerom k nemu. Plán bol však iný, chcela som ostať v aute, tváriť sa, že mi je zle a donútiť Bena, aby ma odviezol späť domov, vôbec to však nefungovalo a nakoniec som sa márnych ilúzií musela vzdať.

„Že si aj vyšla," zavrčal, odtiahol sa od auta o ktoré sa celý čas opieral chrbtom a konečne urobil pár krokov dopredu. Nie však smerom ku klubu, ale ku mne.