Ostrov

S01E03 Stav ohrozenia

Guľka trafila otca do blízkosti kolena. Sabina vyskočila na nohy a zhodila celou silou muža na zem. Vôbec sa nebránil. "Otec" zvrieskla. Keď si opäť sadli, Sabina sa pozrela na ranu. "Guľka ťa iba škrabla" skonštatovala. Bol to čistý prienik. Nezasiahla kosť"Otec čo ťa to napadlo! Si normálny!" vrieskala pomedzi dav "Čo keby ťa zastrelil! Tu nemôžeš byť hrdina". "Ale Sabi treba pomáhať ľudom. Čo nevidíš čo sa tu deje?!" oboril sa na ňu otec. "Veď práve" poznamenala "treba ti tú ranu očistiť". "Sabi teraz nie. Kde by sme zohnali obväz". "Ale treba...." začala Sabina no otec ju prerušil. "To je dobre" usmial sa. Sabina ho prebodla pohľadom.

Sabina si všimla muža ktorý sa chcel zastreliť. Ležal na zemi a z úst mu tiekla pena. Jeho manželka kľačala vedľa neho a plakala. To nie je normálne, niečo tu nesedí pomyslela si Sabina. Postavila sa. "Idem ti pre niečo na ranu" povedala otcovi. Otec ju chcel zastaviť no bola ďaleko. Predierala sa davom. Situácia už nebola taká vážna no veľa ľudí sa vyľakalo. Vtom zazrela chlapca ktorý do nej včera vrazil. Sedel pri dievčatku s dezinfekčním prípravkom v ruke a čistil jej ranu na kolene. Dievčatko z lietadla uľavilo sa Sabine. Prišla k nim a pomaly si sadla na zem. "Ahoj. Ja som Sabina. Pamätáš si ma sedela si predomnou v lietadle" prihovorila sa jej. "Takže Sabina" prehovoril chlapec. Pozrela naňho no nič nepovedala. Medzitým začalo rozprávať dievčatko. "Pamätám si ťa". "To je fajn. Povieš mi čo sa ti stalo?" spýtala sa Sabina.

"Utekala som dnu keď sa začala streľba a spadla som" povedalo dievča "Boris ma našiel a pomohol mi".
"Takže Boris" povedala Sabina no nepozrela sa naňho. "Ako sa voláš?"
"Sima" povedalo dievčatko neisto. "Tak dobre. Nič sa neboj všetko sa upokojí" usmiala sa Sabina. "Potrebujem trochu "toho" pre otca. Je tiež zranený". "Tu máš" podal jej flaštičku Boris a nespustil z nej pohľad. "Ďakujem" usmiala sa a postavila. "Si tu sám?" spýtala sa keď bola na odchode. Boris sklopil zrak a povedal: "rodičia boli v lietadle". S meravou tvárou odchádzala davom. Ako ho tu mohli nechať? Rozmýšľala - prečo?

Otec sedel na zemi a pozeral niekam do prázdna. "Našla som niečo" povedala a zatriasla fľašou v ruke. Kľakla si k otcovi a vydezinfikovala mu ranu. Otec sebou trochu mykal. "Aspoň s toho nebude nič vážne" uisťovala sa sama seba Sabina. Zdvyhla zrak na ženu ktorá stále oplakávala svojho muža. Aj ona zvyhla zrak na Sabinu s poriadnou nenávisťou. "Vy! To vy za to môžte" zvrieskla žena a hodila sa po zbrani vedľa mužovho tela. Sabina rýchlo zbraň odkopla a žena ju strhla na zem. Narazila si hlavu. Počula otca ako kričí. V tej chvíli sa jej zmocnila nenávisť vrhla sa za ženou a za zbraňou. No žena bola silnejšia a odsotila ju. Sabina kopla ženu do brucha. Ta sa otočila na bok. Sabina sa namáhavo postavila a doplazila sa k zbrany. Schtytila ju zo vtom ju žena zdrapila za vlasy a tresla jej hlavu o podlahu. Otec schytil ženu a ťahal ju od Sabiny. Žena sa mykala a lakťom udrela otca do tváre. Vytrhla sa mu a bežala k Sabine. Medzi tým sa Sabina snažila postaviť. Žena zdrapila zbraň a namierila ňou na Sabinu. "Nie!" vrieskla otec. Sabina sa pozrela na ženu a tá sa začala dusiť. Otec vytrhol žene zbraň a kľakol si k Sabine. Žena spadla na zem. A prudko sa mykala. Otec volal na Sabinu ktorú pomaly pohlcovala tma. Nevedela prečo.

《《《 ☆ 》》》

Tento príbeh bude vo forme seriálu (tak trochu) :D
Normal_xx_2015