Ostrov

S01E04 Skutočnosť alebo fantázia

Keď sa Sabina prebrala cítila pachuť krvi a kovu. Posadila sa a zisitla,že je vo svojej hotelovej izbe. "Tak ako?" spýtala sa otec. Sabina sa strhla a hneď pozrela napravo. "Neboj sa to som len ja" usmial sa trochu otec. Zrazu ju rozbolela hlava. Chytila si ju s nádejou,že to prestane.

"Koľko som spala?" spýtala sa napokon. "18 hodín" povedal otec. Zrazu ju už nebolela hlava. "Koľko?" spýtala sa ešte raz lebo tomu nemohla uveriť. "Udrela si sa do hlavy. To bude tým" povedal jej otec. "Čo, čo sa zatiaľ stalo?" chcela vedieť Sabina. "No, situácia sa upokojila. Ľudia si tiež pokojnejší. Mŕtvych už stihli pochovať. Ale nemôžem sa zbaviť pocitu,že je tu niečo divné niečo strašidelné" povedal jej rozpačito otec. "Ale oci neprehánaš trochu?" vyhrkla. Nevedela prečo niečo také vôbec povedala. Zase mala divný pocit ktorý nevedela presne popísať no nechala to tak. "Dobre nateraz to nechajme tak" povedal jej a upriamil na ňu pohľad. Už mu nič povedala ľahla si a ešte chvíľu si pospala. Zabudla na chaos, na otca, na to,že to niečo nesedí a len tak zaspala.

Keď sa zobudila už slnko zapadalo. Oranžové lúče už pomaly zachádzali za horizont. Vyšla na chodbu s zišla dole na recepciu hotela. Nikto tam nebol. Odišla teda z hotela a zamierila k pláži kde predtým strieľali muži v maskáčovom oblečení. Stálo tam obrovské množstvo ľudí. Podišla bližšie aby lepšie počula hlasy z davu no ľudia ju nechceli pustiť bližšie. Chvíľu tam stála no nepočula čo hovoria. Našla si malú štrbinu v dave. Prešla ňou a prudko do niekoho narazila. Obidve zjojkli. "Ahoj teba poznám" povedalo jej dievča a ukazalo biele bezchybné zuby. "Ty si to dievča ktoré vyrobilo rozruch v hale" dodala keď sa Sabina tvárila nechápavo.

"Ja som Teresa" povedala a podala jej ruku. "Ja som Sabina" stisla jej ruku. "Čo sa deje?" spýtala sa po chvíľke vykláňania Sabina. "Súhrn udalostí z pred dvoch dní. Nič podstatne ako sa dostať z ostrova alebo ako nezomrieť. Iba somariny o tom ako nás vojaci udržia v bezpeči a tak" hovorila jej Teresa. "Ou, ty si priletela s nami však?" spýtala sa jej Sabina. "Áno" potriasla neisto hlavou. "Prepáč vôbec ma nenapadlo sa ťa spýtať....." začala sa ospravedlňovať Sabina no Teresa ju prerušila. "Nikoho som nestratila pokiaľ mysliš toto. Ja som ušla z domova" povedala sebavedomo.

Sabina vytreštila oči. "Ako-Ako sa ti to podarilo?" hapkala. "Nenávisť, zlosť sa donútia robiť veci na ktoré nemáš odvahu. Naša rodina je-je hrozná, a tak som ukradla otcovi peniaze a zmysla. No ale daleko som sa nedostala ako vidís" uchechtla sa. Sabina nevedela čo má na to povedať tak radšej mĺčala. Nechcela povedať niečo nevhodné. "Si veľmi zaujímave dievča" povedala jej zrazu Teresa.

Mala dlhé čierne vlasy, hnedé oči na červeno narúžovane pery a priveľmi malý nos. "Prečo?" spýtala sa jej zvedavo. "Nič si na to nepovedala. Ostatní by mi už dávali kázne, karhali ma,že som hrozný človek alebo ma chválili alebo dokonca obdivovali,ž viem takto vzdorovať. No ty nič" usmiala sa. Sabina sa tiež usmiala na ňu. Nevedela prečo no zase mala zvláštny pocit. No teraz to nebolo v hlave či v tele. Zrazu sa jej naježili chĺpky na rukách. Inštinktívne si pošúchala plecia. Zrazu sa z ničoho nič zdvihol vietor. Každy pozrel na čierne sfrabenú oblohu ktorá sa k ním blížila z východu. Sabrina hneď vedela,že sa k nim blíži dalšia katastrofa.

                     《《《 ☆ 》》》

....nemam k tomu čo dodať :D.....
Normal_xx_2015