Forever mine ✔

3. chapter

„J-jack?" vzlykla a Noah ju sledoval s pobaveným úškrnom.

Vzala do rúk Jackovo telo a jeho hlavu si položila do lona. Rukou sa mu prehrabovala v hnedých vlasoch.

Čakala, kedy sa nadýchne a preberie sa, ale vedela, že Jack opustil tento svet už nadobro. Dôkazom, že bol mŕtvy, boli jeho bodné rany po celej hrudi a litre krvi na ňom a vôkol neho.

„P-prečo? Noah, prečo? Nikdy sme ti nič neurobili," riekla Adara pomedzi vzlyky.

Noah s potešením sledoval, ako jeho vyvolená objíma mŕtve telo jeho bývalého kamaráta. Bol spokojný sám so sebou. To ešte netušila o jeho ďalších dvoch obetiach. Keď uvidí, čoho bol schopný, bude ho poslúchať na slovo.

Budú si spolu žiť v harmonickom vzťahu, kde mu bude Adara robiť príjemnú spoločnosť. Pre tento raz sa rozhodol odpovedať na jej otázku.

„Zlatko, ty si neurobila nič. Iba to, že si svojím zjavom spôsobila, že som sa do teba šialene zamiloval. A Jack nám bohužiaľ stál v ceste. Musel som sa ho zbaviť. Bol do teba zamilovaný, no ty si moja. Nedokázal som to zniesť. Tak som ho zabil," pokrčil Noah plecami, akoby sa tým všetko vyriešilo.

Sledovala ho s hrôzou v tvári. Jack bol do nej zamilovaný? Ako to, že si to vôbec nevšimla? Noah ho zabil z lásky k nej?

Myslela, že sa každú chvíľu povracia. Bolo jej z neho zle. Netrvalo dlho, kým si dala dva a dva dohromady.

Noah bol ňou posadnutý. On sa načisto zbláznil.

Plecia sa jej otriasali vzlykmi, kým on prešiel hlbšie do cely a zapálil ďalšie fakle. Vtedy sa Adara zosypala úplne.

V rohu cely boli ďalšie dve zakrvavené telá, ale spoznala hnedé a čierne vlasy.

Gemma a Ian.

Sedela na zemi, nekontrolovateľne sa triasla a nedokázala z nich spustiť zrak. On ich zabil! Zabil ich všetkých! Jej jediných priateľov a zároveň ľudí, na ktorých jej záležalo najviac. Srdce sa jej rozpadlo na márne kúsky, pretože už nemalo pre koho biť.

Noah k nej podišiel, keď videl, ako sa snaží lapiť dych. Zľakol sa, aby sa jeho láske nič nestalo. To nemohol dovoliť. Kvôli nej si zašpinil ruky a ona si len tak dovolí zadusiť sa vlastnými vzlykmi!

No okamžite, ako sa priblížil, Adara sa od neho odplazila dozadu a snažila sa dostať svoj dych pod kontrolu. V hrdle ju pálili slzy a hrča, ktorá sa tam vytvorila, jej takmer nedovoľovala dýchať.

„P-prečo aj o-oni?" dostala zo seba pomedzi trasľavé nádychy.

Sklonil sa k jej schúlenej postave.

„Boli v zlom čase na zlom mieste. Jednoducho mali smolu, že sa mi priplietli do cesty," povedal otrávene a pokrútil pri tom hlavou.

Adara cúvala, po kým nenarazila na stenu. Noah bol stratený. Stal sa z neho bezcitný vrah. V očiach nemal ani štipku súcitu. Ani štipku ľútosti, že zabil svojich priateľov bez mihnutia oka. Kvôli nej. Neverila, že niečo také sa jej mohlo prihodiť. Jej, čo v živote takmer nič nemala, stratila aj to posledné, na čom jej záležalo.

Znechutene sa striasla, keď jej zahrabol ruky do vlasov a pritiahol si ju k sebe na hruď. Neustále ronila slzy, ktoré zmáčali jeho tričko.

„Prosím, n-nezabíjaj ma." vykoktala takmer nečujne, ale počul ju.

„Drahá, nechcem ťa zabiť. Si moja láska. Pre teba mám pripravené úplne niečo iné," šepol jej do ucha.

„Nie, prosím. Nechaj ma ísť. Chcem ísť domov," prosila Adara zúfalo.

Ešte nikdy nechcela ísť domov tak, ako v tej chvíli. Domov jej pripadal ma míle ďaleko. Takmer, akoby tam žila v inom živote.

„Pôjdeš domov. K nám domov. Budeme spolu. Si moja. Už nikdy ťa nepustím. Patríš mi,"

Pri týchto slovách sa do nej vlialo množstvo adrenalínu. Odstrčila Noaha, ktorý to nečakal a spadol na zem. Rýchlo sa postavila a rozbehla sa preč. No neutiekla ďaleko. Nedostala sa ani k dverám. Zdrapil ju za vlasy a trhol naspäť. Hlavou sa jej rozliala ostrá bolesť a vykríkla. Nechcela sa vzdať.

„Nepatrím ti! Nechaj ma ísť! Ty si úplne chorý! Si šialenec!" kričala dokola, kopala do neho a bila ho rukami.

Noahovi došli nervy. Skrivil tvár v grimase šialenca a tvrdo ju sotil do steny. Bolo mu jedno, že jej môže ublížiť. Zaslúžila si to. Jemu nebude odporovať. Bude ho počúvať na slovo a on jej dokáže svoju moc nad ňou.

Prečo nechápala, že to všetko spravil pre ňu? Aby mohli byť naveky spolu?

Pozeral, ako sa Adara omráčene zviezla na zem. S úškrnom na perách si k nej kľakol a z tváre jej odhrnul zopár zablúdených vlasov. Chcela sa odtiahnuť, ale nevládala.

„Nikdy mi neodporuj...Milujem ťa. Raz ma budeš milovať tak, ako ja teba..."

„Nikdy! Si monštrum! Zabil si našich priateľov!" vykrikovala ako zmyslov zbavená.

„Malá cena za to, čo som musel zaplatiť, aby som ťa dostal."

Nebola schopná pohybu. Bola paralyzovaná šialenosťou toho muža pred sebou a jeho slovami. To nebol Noah. Vôbec sa nepodobal na toho tichého a milého priateľa, ktorého poznala pred pár dňami. Namiesto toho na ňu hľadel chladnokrvný vrah, ktorý si vezme, čo chce bez najmenších výčitiek.

Zohol sa a drsne pritlačil jeho pery na Adarine. Tá sa snažila uniknúť zo zajatia jeho úst, ale to nebolo možné. Zvieral ju po oboch stranách hlavy.

Keď odtrhol jeho pery od jej, lapala po dychu a znechutene vzdychla. Nedal sa tým vyviesť z miery. Prstami sa dotkol jej tváre.

„Naučím ťa milovať ma tak, ako milujem ja teba," povedal s pevným presvedčením a znova sa prisal na jej pery.

Bolo počuť len Adarine tlmené a bezradné výkriky, z očí sa jej lialo more sĺz a rukami odtláčala Noaha čo najďalej od seba. Ten ju opäť prestal bozkávať, ale odtiahol pery od nej iba natoľko, aby mohol prehovoriť.

„Povedz, že si moja," rozkázal s prerývaným dychom a túžobne jej hľadel do očí.

„Nikdy," riekla tak chladne, ako to bolo možné.

Noah len prevrátil očami. Odrazu sa mu v rukách objavil nôž a pritlačil ho na jej hrdlo s krivým úškrnom na tvári.

„Povedz to," zasyčal pomedzi zaťaté zuby.

Bola ticho, a tak jej pritlačil nôž ku krku ešte silnejšie. Zamrnčala a odvrátila pohľad od jeho tváre.

„Som..." musela sa premáhať, aby to vyslovila, ale nôž na krku ju presvedčil, „som tvoja."

Nenávidela sa za to, že bola taká slabá a Noaha nenávidela ešte viac kvôli tomu, že jej to robí. Ten vyčaril žiarivý úsmev a letmo ju pobozkal.

„Dobré dievča. Milujem ťa, láska moja. Už nám nebude nikto stáť v ceste. Zbavil som sa všetkých. Budeme spolu žiť naveky..."

Adara prestala počúvať, čo hovoril a po prvýkrát si priala, aby jej ten nôž na krku preťal hlavnú tepnu a ona mohla odísť do večnosti k svojim priateľom a rodičom.

Myslela si, že peklo bolo, keď jej zomreli mama s otcom. No to bola len špička ľadovca. Adara sa ocitla v skutočnom pekle až teraz. Nikto ju nebude hľadať. Noah sa postaral o to, aby nikomu nechýbala. Bude ním uväznená.

Naveky.

Takže posledná časť tejto mega krátkej poviedky. Snáď sa Vám trochu páčila a ako ste si mohli všimnúť, ja proste neviem napísať niečo moc romantické alebo sladké, čiže odo mňa sa pravdepodobne nikdy nedočkáte nejakého príbehu s takouto tématikou :D Možno to niekedy vyskúšam, ale zrejme to veľmi dobré nebude :D :D 

Ďakujem Lei919, ktorá ma potešila komentármi a prečítala si túto poviedku :* Samozrejme, chcem poďakovať všetkým, čo si prečítali túto poviedku a potešili ma hviezdičkami ;)