Only yours [Harry Styles FF]

Part 1

Ráno ma zobudili slnečné lúče ktoré sa snažili dostať do izby spoza záclony a ako to oni nazývajú 'žalúzií'. Aj keď si myslím že sú staršie ako všetko tu dohromady.

Pomaly som sa poobzerala po izbe ale nikto tu nebol. Hmmm... Divné. Pomaly som vstala a šla do kúpeľne kde som urobila rannú hygienu. Vrátila som sa do izby a otvorila spoločnú skriňu. Túto skriňu vlastnia ešte moje dve 'spolubývajúce' . Som v detskom domove žiaden luxus nečakám, ale aspoň tie skrine mohli byť predelené. Neraz sa mi stalo že mali moje šatstvo a urobili s toho handry. No nič. Obliekla som si čierne legíny a tričko s potlačou vlka, modrým nápisom a čiernu mikinu.

Keď som si sadla na posteľ tak som na zemi uvidela papierik. Zohla som sa preň a začala čítať.

*Zlé ránko Šedá myška. Na 7:00 sa presúvajú raňajky a o 8:15 bude poučná hodina v hale na prízemí.
      S 'láskou' tvoje spolubývajúce. *

No jasné. Sakra. Ja som na to zabudla. Každý mesiac tu majú nieaké nudné hodinové vykládačky o tom ako sa správať pretože deň na to si tu pridú vyberať deti ktoré pôjdu k svojím novým rodinám. To zas bude niečo. Pozrela som sa na budík a zistila že je 8:20. Unudene som sa postavila z postele, veď načo sa ponáhľať, a tou najpomalšou chôdzou smerom dole do haly.
  Cesto som rozmýšľala prečo ma nezobudili tie fifleny. Možno pretože ma milujú? No nevadí. Aj tak o nič neprídem. Každý rok je to to isté. "A správaj sa slušne a bla bla bla„ "a nerob toto a toto, lebo si vás nevyberú„ . Pche. Aj tak si ma nevyberú a

Keď som sa konečne ocitla dole pred dverami ktoré vedú do haly zastavila som. Čo ak si ma len vyberú? Ale ako som povedala mňa si nevyberú.
  Pomaly som otvorila dvere a vstúpila priestrannej miestnosti zvanej 'hala'. Vlastne je to len stará miestnosť ktorá je trochu prerobená. Keď som stala už obidvoma nohami v 'hale' tak automatický všetky oči boli na mne. Miestnosťou sa rozoznel hlas našej starej Pani riaditeľky "Tracy! To nevieš že sa chodí načas?„ Fúúú. Takto zlá na mňa ešte nikdy nebola. Zrejme bola nahnevaná mojím neskorým príchodom. Ó áno Tracy si génius. Nechcela som ju ešte väčšmi nahnevať a tak som len jednoducho povedala "prepáčte, už sa to nestane.„ S týmito slovami som si išla sadnúť dozadu medzi nieaké deti. Neviem ich mená a ani nechcem.

Keď som sa pozrela na hodinky bolo 9:45... Čo? Veď je to vždy len hodinu tak prečo tomu tak nieje aj teraz? Ďalšiu minútu tu=minúta počúvania papagája. To isté dookola.
  Keď v tom riaditeľkina asistentka buchla pravítkom po tabuli aby upútala našu pozornosť. "Zajtra sa chovajte extrémne slušne pretože príde významný človek„ Vážne človek? Ó aké nečakané. "tak láskavo neurobte hanbu nám ani sebe. Zoberie si jedného z vás. Fajn. Týmto prednáška skončila môžete sa rozísť.„

Všetci bežali ako blázni k dverám, ale ja som sa svojím slimačím krokom pomaličky k nim približovala. Musím vyzerať ako zombie. Keď som bola pri dverách cítila som sa ako na mesiaci. Proste hrdo že som sa sem dostala. Zrazu som pocítila ruku na svojom ramene a to ma prinútili zastaviť moju slimačiu chôdzu. Keď som sa otočila zadala som Pani riaditeľku. Pozerala som jej priamo do očí a myslela že ma vykričí za môj neskorý príchod. "Tracy prepáč mi že som ráno kričala, len som bola nervózna z toho príchodu Pána Stylesa (ten významný človiečik) a ešte aj som. Pfuuú. Dúfam že sa nehneváš„ trocha sa potila, ale to ten stres. Žeby bol až až až až taký významný? "nie, nehnevám sa. To ja sa ospravedlňujem„ a nahodila som úsmev ala všetko je v poriadku. "Fajn tak to som rada. Ráno som ťa nevidela ani na raňajkách tak poď zo mnou do mojej kancelárie zobrala som ti aspoň buchtu aby si nebola hladná„ a sladko sa usmiala.
  Keď sme kráčali smer jej kancelária tak som rozmýšľala nad tým že mi pripomína babičku. Bola taktiež starostlivá a ten úsmev. Z myšlienok na vytrhlo otvorenie dverí do kancelárie a jemne pošťuchnutie na náznak aby som išla ďalej. Keď som bola vnútri Pani riaditeľka mi podala tanier na ktorom sa nachádzala buchta zakrytá servítkou. Tanier som si zobrala a poďakovala a následne odišla. Aspoň niekto sa ku mne správa milo. Nechcela som aby sa so mnou bavili a nie aby si zo mňa robili srandu. Keď som išla po schodoch naspäť do izby kde trávim väčšinu svojho času tak som na sebe cítila pohľady ostatných. Nechápem prečo? Veď nie som najškaredšia (neberte to ako samoľúbu). Dlhé hnedé vlasy, modré oči, postava celkom fajn -nie vychrtlina ani obézna -, nesprávam sa ako psychopat. No nič moje obľúbené 'no nič' kašlať na to a ísť ďalej.
  V izbe som jedla buchtu s pritom si kreslila. Keď v tom nečakane, z ničoho nič, vtrhli do izby moje 'spolubývajúce' naozaj nečakané keď tú majú izbu...
  S nenávisťou sa na mňa pozreli  a jedna z nich schmatla pohár s vodou (kreslila temprekamy) a vyliala ho na obraz. To som už ale fakt nevydržala a papier na ktorom bolo moje 'dielo' som jej otrela o tvár. Jej kamarátka sa len s údivom pozerala. Našťastie už bol čas obeda a tak som normálnym krokom - aby si nemysleli že zdrham - vydala do jedálne.
  Boli špagety. Mňam tie milujem!
Kuchárka mi naložila a tak som si išla sadnúť ku stolu kde bol ešte jeden chlapec. Tiež samotár. "Ahoj„ pozdravila som ho a on mi pozdrav opätoval. Tým náš rozhovor vždy končí a mne to neprekáža. Keď to už vyzeralo na že je všetko v pohode tak som ucítila niečo na mojej hlave. Špagety! Kira a Lydia (spolubývajúce) mi na hlavu vysypali tanier so špagetami. Všetci sa smiali. Musím vyzerať ako mop. Na nič som nečakala a vybehla z jedálne. Išla som do izby kde bola aj kúpeľka. Pripravila som si veci na prezlečenie a vošla do sprchy. Keď už som bola osprchovaná natiahla som sa po uterák a... Počkať! On tu nie je. Vyšla som von zo sprchového kútu a zistila že tu nemám nič čo som si pred chvíľou priniesla. Namyslené úbožiačky pomyslela som si kedže som hneď vedela že to bola Kira s Lydiou.
No nič. Išla som do izby a prezliekla si pyžamo a ľahla si do postele. Aj keď budík ukazoval len 13:5 ja som sa cítila vyčerpaná a... a ponížená. Ale kvôli tomu plakať nebudem. Neplačem od autonehody. Po týchto myšlienkach som zaspala.

* 1. MEGA VĎAKA ZA KOMENTY, VOTES, READS... <3

2. Beriem aj kritiku takže ak sa vám niečo nepáči kľudne napíšte a ja sa podľa toho zariadím (nie doslova) (:

3. Prepáčte za chyby. :D

Kika.xx