Part 10

189 29 15
                                    

Pozerali sme sa na seba asi večnosť. Mal modré oči. Také v ktorých sa človek stratí iba ak na ne pozrie. Blond vlasy vyčesané do hora a nike tričko, skinny jeans. Bol pekný. Vlastne veľmi pekný. Rozhodla som sa mu odpísať.

*Kto si?* Pozrela som sa na blondiaka, ktorý mi zrejme odpisoval a nevenoval mi pohľad. A hneď na to mi prišla správa.

*Môžeme byť priatelia, ak chceš ;)* Jasné, prečo nie? Skamarátiť sa s nieakým úchylom cez sms. Vlastne, odkiaľ má moje číslo?

*Nebudeme priatelia dokiaľ mi neodpíšeš kto si a odkiaľ máš moje číslo*

*Priveľa otázok bebe. Ale neboj sa. O chvíľu sa to dozvieš.* Pozrela som sa na miesto kde sedel, ale on už tam nebol. Naháňal mi strach.  Vôbec netuším kto to je a čo chce. Pozrela som na na Melanie, ale ta len spokojne sedela a hľadela do mobilu. Všimla si môj pohľad na nej a usmiala sa.

"Ak chceš tak môžeme ísť." Ponúkla mi a ja som len prikývla. Cesta domov nebola niako zaujímavá. Melanie spievala spolu s rádiom a ja som rozmýšľala nad ním. Nad tým záhadným blondiakom z kaviarne. Nevedela som či to mám povedať Harrymu, alebo nie. Radšej si to nechám pre seba. 

POHĽAD NIALLA 

Sedela vedľa mňa v Starbuckse. Celý čas som ju sledoval. Bola taká krásna. Presne tak ako mi ju Harry opisoval. Oproti nej sedelo neaké dievča ale neprehovorili spolu veľa. Vytiahol som mobil a naťukal doň jej číslo. Chcela vedieť kto som, ale ja som jej to  nemal v pláne povedať. Potom som odišiel, pretože som si musel niečo vybaviť. Keby ma tí debili nezavolali mohol som ju mať. Teraz sedím v neakej firme, ktorej šéf sa mi pchá do riti, len aby som ten kšeft zobral. Pravdu povediac som ho ani nepočúval pretože som stále myslel na ňu. Vyzerala ako princezná. Moja princezná. Hnedé vlasy, modré oči, štíhla postava, krásny zadok. To všetko som na nej obdivoval. 

"Takže beriete?" Usmial sa na mňa šéf firmy.

"Áno." Som zvedavý, čo som vlastne odsúhlasil, pretože som nemal ani poňatia o čom hovoril celých štyridsať päť minút. Podal mi nieaký papier a pero. Podpísal som ho a vstal zo stoličky.

"Ďakujem Pán Horan. Veľmi si to vážim." 


POHĽAD TRACY 

Mel ma odviezla domov a išla niekde za Louisom. Pomaly som otvárala vchodové dvere a vkročila do haly. Nikoho som nevidela ani nepočula, takže tu asi nikto nieje. Zobula som si conversy a išla sa hore prezliesť. Vybrala som si veci čo som si chcela obliecť a zhodila zo seba šaty, ktoré som mala dnes na sebe. Ostala som len v spodnom prádle. Otvorili sa dvere a v mojej izby už stál Harry. 

"Nevieš klopať?" Spýtala som sa ho nazlosteným hlasom. Bola som pred tým v plavkách a tiež ma mohol vidieť, ale toto bolo iné. 

"Je to môj dom, a môžem ísť kde chcem a kedy chcem." Uškrnul sa a premeriaval si ma. Cítila som sa nepríjemne, tak som si obliekla tričko, ktoré som si nachystala. 

"Si krásna aj v tom tričku, ale bez neho si ešte krajšia." Pomaly sa ku mne približoval. Tentoraz som necúvala. Nechcela som mu ukázať že som slaboch. Stál tesne predo mnou a pozeral sa mi do oči. 

"Aj keby som radšej bol s tebou osamote tak nemôžem, pretože dnes ideme na večeru, na ktorú ma pozval môj kamarát. Chce ťa spoznať, takže tam ideš tiež. A obleč sa slušne pretože to je luxusná reštaurácia." Keď rozprával, cítila som z neho mentolovú vôňu. "Za pätnásť minú buď pripravená." Chytil moju tvár do rúk a pozrel sa na mňa s otáznikom v očiach. Ja som len prikývla a hneď nato cítila jeho pery na tých mojich. Začala som spolupracovať. Usmial sa do bozku, keď som ho potiahla za kučery. "Za pätnásť minút ťa čakám dole v hale." Usmial sa a odišiel. 

Išla som do izby so šatstvom a poobzerala som po nieakých šatách. Prekvapilo ma že je ich tu množstvo. Nakoniec sa mi zapáčila súprava, ktorá pozostávala z čierneho vrchu a čiernej sukni. K tomu som si zvolila listovú kabelku, tiež v čiernej farbe. Topánky boli čierne na opätku. Keď som si to na seba obliekla vyzeralo to úžasné. Sukňa bola s vysokým pásom a dosť dlhá, takže neodhaľovala to čo nemala. Dala som si na seba ešte trochu make-upu a mohla ísť za Harrym. Po schodoch topánky klopkali jedna radosť. Pozrela som sa do haly a videla ako si ma celú prezerá. Musím uznať že vyzeral nádherne. Vlasy rozpustené, spadnuté na pleciach, čierny oblek, ktorý formoval jeho postavu. Keby že som nás nepoznala, myslela by som si že sme pár. Ale to tak nebolo. On bol môj otec. Preboha. On je v podstate môj otec, a ja som sa ním bozkávala. Konečne som bola dole a podišla k Harrymu. 

"Vyzeráš nádherne." Zvodne mi zašepkal do ucha. Sklopila som zrak do zeme a červenala sa. Počula som ako sa usmial a otvoril mi dvere ako pravý gentelman. Poďakovala som mu a vyšla, následne aj on. Nastúpili sme do čierneho Mercedesu a vyrazili. Cesta netrvala dlho a už sme boli pred reštauráciou. Harry dal obsluhe kľúče aby mu zaparkovala auto. Pozrel sa na mňa a usmial sa. Bol to taký príjemný úsmev. Z ktorého sa vám podlomia kolená. Nikdy som nevidela nič krajšie. 

 "Tak môžme ísť." Povedal a ja som súhlasne kývla. Vošli sme do vnútra a tam sa nachádzal malý pult a za ním starší pán v obleku. Hneď ako si nás všimol podišiel k nám.

"Dobrý večer Pán Styles. Už som počul o vašej rezervácií. Zavediem vás tam. " Milo sa usmial a otočil sa aby nás mohol zaviesť k nášmu stolu. Prešli sme cez malú chodbu a potom sme sa ocitli vo vnútri. Bolo to tu krásne. Na každom stole boli biele obrusy, kvety, sviečky. Všetko v tejto reštaurácií dokonalé pripravené. Na jednom stole som zahliadla rodinu, ako spolu večerajú a smejú sa. Spomenula som si na rodičov a jemne sa usmiala. 

"Tak tu je váš stôl. Prajem dobrú chuť  " Povedal ten pán čo nás tu viedol a následne odišiel. No v tom sa jeho oči stretli s tými mojimi.



Hello... it's me ... :D 

Ahojte, tak tu som aj s novým dielom. :)

Na obrázku je to čo mala Tracy na sebe oblečené. (:

Ďakujem za komenty, reads, votes. <333

Kika.xx


Only yours [Harry Styles FF]Where stories live. Discover now