Only yours [Harry Styles FF]

Part 2

Bežím bielou halou. Mám pocit že je to večnosť. Nikde žiadne dvere, ani východ. Nič iné mi nezostáva len ísť ďalej. Ale prečo utekám? Nemôžem sa zastaviť. Ako keby som to nebola ja. Keď sa za seba pozriem uvidím niečo čo som nečakala. A v tom momente zastanem a pozorujem ten obraz ktorý sa mi premieta pred očami. Vidím seba. Seba a mojich rodičov. Sme na preliezačkách, ktoré boli kúsok od nášho domu. Vždy sme sa tam chodili. A ja som tam bola šťastná. Videla som ako sme sa smiali a bláznili. Hovorila som že neplačem? Tak teraz áno. A veľmi. Veľmi mi tieto chvíle chýbajú. No v tom sa obraz roztrhne a vyskakujú z neho vlci. A zasa. Zasa utekám. 

Prudko sa posadím na posteľ. Bol to len sen. Bol to len sen. To si hovorím sama pre seba aby som sa upokojila. Keď sa pozriem okolo seba vidím len tmu, takže odhadujem že je len noc. Zapnem malú lampičku ktorú mám na nočnom stolíku. Keď už aspoň niečo vidím pozriem sa na budík. Je 1:00. Čože? To som spala od obedu tak dlho? Zhasla som lampičku a zasa si ľahla a rozmýšľala. Čo sakra mal znamenať ten sen? A v tom mi to došlo... Utekám. Utekám pred ľuďmi, pred kontaktnom s nimi. A tí vlci. Len znázorňovali tých ľudí ktorý má nemajú radi a snažia sa ma 'uloviť' ako tí vlci. Možno je to tak, ale ja si nemôžem pomôcť. Proste sa bojím že keď už bude všetko v poriadku tak sa niečo stane. Niečo zlé. Bojím sa toho. A preto nechcem s nikým nič mať.

  Už muselo prejsť niečo vyše pol hodiny a ja stále nemôžem zaspať, iba sa prevaľujem z jednej strany na druhú. Fakt ma to už nebaví tak si vyberiem knihu od Jamesa Dashnera, THE SCORCH TRIALS. Milujem Jamesa ako spisovateľa, pretože ma dokáže preniesť do sveta plného dobrodružstiev a fantázie. 

    Keď som bola na 57 strane pomaly sa mi zatvárali viečka. Preto som ju odložila a pokúsila sa znovu zaspať. A potom si už nič nepamätám. 

Zasa to svetlo. Prudké slnečné lúče prenikali do izby. Tie fifleny Kira a Lydia to vždy urobia naschvál.  Vytiahnú žalúzie. Dobre vedia že to neznášam. No nič. Môj každodenný rituál: vstať, urobiť rannú hygienu, obliecť sa. Dnes som zvolila tričko s tigrom a červeným nápisom, čierne legíny a biele converse. Zasa nikto nebol v izbe tým lepšie pre mňa. Aspoň mám pokoj. Budík ukazoval 7:59. O 8:00 sú raňajky takže tam prídem akurát. 

Pomaly sa vlečiem dolu schodmi na prízemie, kde sa nachádza jedáleň. Keď stojím pre ňou opatrne stlačím kľučku a otvorím dvere. Každé ráno je tu dosť rušno, takže sa nemusím  báť že upútam pozornosť. Idem smerom k pultu kde kuchárky vydávajú jedlo a postavím sa do radu. Nebol až taký dlhý takže za dve minúty som bola na rade aj ja. Keď mi vydala jedlo išla som k stolu kde vždy sedávam pri samotárovi. Tuším sa volá Tommy, ale nie som si istá. ,,Ahoj" . ,, Ahoj". Naša konverzácia je u konca takže teraz mám čas pre seba a svoje myšlienky. No fakt som zvedavá na toho Pána Stylesa, pretože tak významný človek tu ešte nebol. Dúfam že to nebude starý úchyl. 

Po obede som sa vrátila späť do izby. Pani riaditeľka nám povedala že príde o 13:00 a že Pán Styles vždy chodí na čas, takže všetci musíme byť o 12:55 v hale. Je 8:45 takže to mám veľa času. Rozhodla som sa že si idem čítať knihu THE SCORCH TRIALS. Milujem postava Thomasa. Je odvážny a vždy chce pomôcť.  Som tak prudko začitaná do knihy že si ani nevšimnem príchod mojich 'milovaných' spolubývajúcich. Ale oni to o sebe hneď dajú vedieť. Upútajú moju pozornosť tým že Lydia buchne päsťou po mojom nočnom stolíku. Vražedne sa na nich pozriem ala čo chcete fifleny? ,,Tak počúvaj ma ty malý zmrd" začne svoj monológ Lydia ,,so mnou sa zahrávať nebudeš. Ja som pani tejto izby aj tohto decáku. Takže sa drž láskavo ďalej." Drzo sa usmiala a ja som pretočila očami. Otočila sa na päte a so svojou vernou spoločníčkou Kirou odišla. Čo? Veď im nič nerobím? Tak prečo? A hlavne načo to bolo dobre? Len ma vyrušila pri čítaní. Fiflena. Pozrela som sa na budík a ukazoval 12:35. Čože? Tak dlho čítam? Nastavila som budík na 12:50 aby som nezabudla. 

Ten čas ubehol rýchlo takže keď zazvonil budík otrávene som po ňou buchla aby prestal pípať. Pomaly som vstala a išla dole do haly. Spred dverí som počula nieaké zvuky takže tam už niekto bude. Keď som vstúpila dnu Tommy (myslím) si potľapkal na stoličku veľa seba, čím mi naznačil aby som si k nemu sadla. ,,Ahoj" ,,ahoj ". A potom sa usmial. Nikdy som ho nevidela sa smiať. A musím povedať WAAAAU,  má krásny úsmev. Sadla som si na stoličku a celého si ho premeriala. Nikdy som si nevšimla ani neuvedomila že je taký pekný. Všimol si že naňho pozerám a usmial sa. Ale nebol to len obyčajný úsmev. Rýchlo som odvrátila pohľad, pretože som sa cítila trápne a cítila ako mi horia lícia. Super. Asi vyše mesiaca som sa nečervenala, a teraz? ,,Nemusíš sa červenať. Ale si zlatá.  " Pozrela som sa mu do tváre a usmial sa. Zasa to bol ten sladký úsmev. Úsmev som mu opätovala. Moje malé ja má niekde v kútiku duše poriadnu párty. 

Do haly vošla Pani riaditeľa aj so svojou asistentkou. Bolo 12:59 a tak už len každý očakával príchod Pána Stylesa. 

POHĽAD HARRYHO 

Ráno som vstal o 8:00 a šiel behať. Udržiavam sa vo forme. Keď som prišiel dal som si cereálie s mliekom. O 10:07 som rýchlo vstal od TV a šiel do sprchy. Bolo už čosi po 12:00 tak som sa začal obliekať. Zvolil som bielu košeľu a oblek šití na mieru od GUCCI. Zbehol som dole schodmi zamkol dom a išiel do garáže pre svoj biely Mercedes. Naštartoval som ho a mohol vyraziť. Cestou do detského domova mi zavolal Niall. Čo zas ten pako chce? Musel som to zdvihnúť. Dal mi inštrukcie, aj keď už mi ich hovoril najmenej 100x krát a zložil. Idem si po teba Tracy. Presne o 12:58 som sa dostal pred detský domov v ktorom bola ona. Tracy. Zazvonil som na zvonček a zrejme vrátnik mi otvoril. Riadil som sa tabuľami a dostal som sa pred dvere haly. Vošiel som dnu a hneď som ju zbadal. 

Ďakujem za votes, komenty, reads... <3 Vždy to poteší, aspoň to nepíšem pre samú seba. (:

Takže príbeh už mám naplánovaný. :D Už len počkať kým sa to rozvinie. 

Možno si myslíte že Harry bude tyran a že ju ma len na Daddy things... :D no veď viete... ale bude to iné, myslím že som v takej podobe ešte nič napísané nevidela, takže je len na vás či to budete čítať. :)

Prosííím ospravedlniť chyby. 

Kika.xx