Only yours [Harry Styles FF]

Part 3

POHĽAD TRACY

Keď som počula ako sa otvárajú dvere do haly okamžite som svoj pohľad nasmerovala na dvere. A v nich bol on. Pán Styles. Naše pohľady sa stretli. Jeho oči priam prebodávali tie moje. Celú si ma obzrel. No to už Pani riaditeľka podišla k nemu a niečo mu povedala. Hneď na to sa otočila a išla smerom kde stala pred tým (niečo ako pódium) a Pán Styles ju nasledoval. On sa postavil do stredu a riaditeľka s asistentkou mu boli po bokoch. Konečne som si ho mohla celého prezrieť. Dlhé kučeravé hnedé vlasy, ostré rysy, vysoký. Ten oblek vyzeral trochu ako pre šaša ale jemu to nesmierne pristalo. Aha. Tak už chápem prečo riaditeľa a jej asistentka sú vysmiate ako dve slniečka. Bol nádherný. A určite boli z neho paf aj ony, dokonca si neodpustila aj pohľad na jeho zadok.

,,Ahojte decká, ja som Harry. Harry Styles. Ale pokojne mi tykajte.'' a nahodil príjemný úsmev. A potom sa pozrel na mňa. Zasa ten oční kontakt. Bolo to trápne, ale ja som ako prvá nechcela odvrátiť zrak. Nakoniec uhol pohľadom a ja som sa sama pre seba usmiala a následne aj on, ale to už bol otočený niekde inde. Rozhliadla som sa po celej hale a všimla som si ako Lydia a Kira ma zabíjajú pohľadom. Keby sa to dalo určite by som už dávno nežila. Určite to bolo pre ten oční kontakt s Harrym, a na nich sa ani nepozrel. Z mojich myšlienok ma vytrhol Harryho chrapľavý hlas ,,dnes si zoberiem jedného z vás. Určite sa pýtate prečo? Je ten chlap gay?'' Na tou poslednou otázkou sa zasmial celý decák dokonca aj Tommy. Mal zlatý úsmev. Pozrel sa na mňa, ale ja som rýchlo odvrátila zrak, pretože som sa červenala a ďalej počúvala Harryho ,,nie, nie som gay'' povedal a usmial sa. ,,Som len osamelý? Hmm... Možno to je to správne slovo. A preto som sa rozhodol adoptovať si dieťa. Takže to by bolo asi všetko. Ak máte nieaké otázky tak sa kľudne opýtajte''

Nikto nič. Riaditeľka a jej asistentka boli tak unesené jeho krásou že im stačilo to čo počuli. Ak vôbec počúvali. Takže na nich už dojem urobil. Ale nič nehovoril o svojom povolaní. Celkom by ma to zaujímalo, ale povedzme si pravdu. Šedá myška sa má ozvať. Rozhliadla som sa po hale ale nikto nič. Veď nič nemôžem stratiť. Váhavo som zdvíhala ruku. Harry to hneď spozoroval a tak sa na mňa sladko usmial a povedal ,,Áno? Môžeš sa pýtať.'' Okej mám trému. Strach. Neboj sa Tracy, to zvládneš. Napokon nikto s tých poserov nepovedal nič iba ty. Moje sebavedomie sa ma snažilo upokojiť. ,,J-ja, len som sa... chcela opýtať, ehm... a-ké je vaše povolanie?''

Pobavene zodvihol obočie a usmial sa. Skôr to bol úškrn, ale snaha sa cení. ,,To sa dozvieš neskôr'' a zasa ten úškrn. Ehm, okej? Neskôr? Prečo nie teraz? A ako sa to dozviem keď ho už neuvidím? Nedávalo mi to zmysel. Ďalej som sa venovala svojím vlastním myšlienkam a vôbec nepočúvala o čom sa rozprávajú ostatný s Harrym. Hodinky ukazujú 14:05 a asi pred pol hodinou išli s Harrym do hracej miestnosti, ktorá je prepojená s halou, zrejme sa hrať. Aj Tommy odišiel. Opýtal sa ma či mi to nevadí, čiže v pohode. Harry ma pozoroval, ale nieako som tomu pozornosť nevenovala. Občas mi venoval jeden z jeho krásnych úsmevov a niekedy som mu ich opätovala. Nudím sa. Neviem čo mám robiť tak tu len tak sedím a hrám sa s lemom môjho trička, keď zrazu počujem kroky blížiace sa ku mne. Upútajú moju pozornosť a zdvihnem hlavu aby som mohla vidieť kto to je.

,,Prečo tu sedíš sama a nejdeš sa hrať s ostatnými?'' opýtal sa ma Harry, keď už kľačal pred mojimi kolenami. Nevedela som čo mu mám odpovedať... ,,No pretože tam nechcem byť'' alebo '' aj tak ma nemajú radi, nemá to cenu'' Namiesto odpovede som len zízala naňho a on na mňa. Trochu som sa cítila trápne tak som sklopila zrak a zasa sa hrala s lemom môjho trička. Harry ma chytil za zápästie a sladko sa usmial. Než som stihla zareagovať vytiahol ma na nohy a ťahal smerom do hracej miestnosti. Nechápavo a zároveň vyčítavo sa na naňho pozrela, ale on sa len usmial a bol ticho. Kľakol si na kolena a naznačil aby som si kľakla vedľa neho. Všetci s údivom pozerali. Ani sa im nedivím. A Lydia s Kirou? Mala som čo robiť aby som nevypukla smiechom. Vyzerali naozaj komicky. Ich ústa boli práve teraz do tvaru 'o'. Žiarlili. Bolo im 17 a stále tu boli. Bolo jasné že sa im Harry páči a tak sa mu vtierali do zadku. Kľakla som si vedľa Harryho a čakala čo bude nasledovať. Po chvíli sa ozval jeho hrubý a dominantný hlas no zároveň bol plný lásky. Bože načo to myslím? Je mi 14 jemu myslím že hovoril 26. Mimochodom dnes si niekoho zoberie. Teda vyhlási to až o 9:00. Takže pravdepodobnosť že si zoberie mňa je 1:1000000. Presne. Malá. ,,zahráme si schovávačky''. Všetci pískali a skákali od radosti, len ja som sedela a dívala sa na nich. Dokonca aj Tommy. Bol s nieakým chlapcom. Harry sa na mňa pozrel a usmial.

,,Fajn takže po celom decáku budú zhasnuté svetla, čiže bude tu skoro tma. Budeme hrať po dvojiciach. Čiže musia byť nájdený obidvaja z dvojice a tá dvojica ktorá hľadá vždy spolu.'' Povedal Harry a potom už zaraďoval deti k svojím partnerom. Zostala som už iba ja a Harry. Pozrela som sa na Harryho ala ako vážne? A on sa len usmial a povedal ,,Tracy bude so mnou''. Tie pohľady si mohli odpustiť, veď ja za to nemôžem. ,,Michael a James budú počítať. Vždy počítajte do 50 sec-1 min. a bez podvádzania'' dopovedal Harry a ukázal dvojici ktorá hľadá kde majú počítať. Po tom som už len počula ako jeden z nich začína počítať. Harry pribehol ku mne a schmatol ma za ruku a ťahal nevedno kam. Bol vážne rýchli, tak som mala čo robiť aby som nespadla. Zrazu som sa ocitla v neznámej miestnosti. ,,Tu nás nikto nenájde, pokojne si sadni na tú stoličku'' povedal a ukázal na stoličku asi dva metra vedľa mňa. Nepoznám túto miestnosť, tak ako že on áno? Neriešila som to.

ĎAKUJEEEM... :D NA KAŽDOM DIELE ĎAKUJEM, ALE PROSTE DIKI NO. <3 Za votes, komenty,reads ;3

Táto časť mi prišla dosť dlhá takže som to ukončila.

Podľa vás Harry niečo skúsi na Tracy? :D

Nechajte sa prekvapiť... <3

Kika.xx