2. Divný dom

57 4 5
                                    

Vystúpila som z auta a bola som v šoku!

Predomnou stála veľká biela vila s obrovským bazénom. Záhrada bola dokonalo upravená a trávnik krásne zelený.

,,To je paráda!" zakričala som.

Dobehol za mnou ten malý pán, zakryl mi ústa a ťahal ma do vnútra.

Zabuchol veľké biele dvere a zamkol. Dom na mňa pôsobil veľmi luxusne.

Schytil ma za ruku a odhodil na gauč. Prišla aj tá pani a sadli si pri mňa. Trochu som sa odsunula, pretože som sa ich bála. ,,Ahoj Elizabeth. Ja som Anton." prehovoril na mňa ten pán. Len som sa pousmiala. ,,A ja som Gertrúda." povedala pani. Usmiala som sa pretože mi prišlo to meno dosť smiešne.

Anton sa na mňa nahnevane pozrel a so zdvihnutým obočím  povedal: ,,Máš nejaký problém ?" ,,Nie nemám." povedala som a sklonila som hlavu.

Sedeli sme ticho v luxusnej obývačke. Najviac mi padol do očí obrovský televízor.

Anton a Gertrúda sa postavili a išli k mohutným dreveným schodom. ,,No poď! Čakáš na pozvánku ?" Rýchlo som sa postavila a rozbehla ku schodom. Schody boli dlhé a široké. Na stene po pravej strane som si všimla odtlačok ruky. Neriešila som to a rýchlo som vybehla hore lebo som zaostávala.

Prišli sme pred menšie biele dvere. ,,Tu je tvoja izba!" povedal Anton.

Gertrúda otvorila dvere a ukázala mi moju izbu. Bola modrá. Na strope som mala pokreslené obláčiky. ,,Milujem modrú farbu." povedala som si dosť nahlas. Vtom ma Gertrúda zavrela do izby a zamkla ma veľkým pozláteným kľúčom. Kľúč vyzeral ako kľúč od detského domova. Vedela som ako vyzerá, pretože som niekedy zamykala dvere keď sme išli von.

Pochodila som si po izbe... Bola dosť veľká. Na stole som našla vlastný notebook. Bolo vidieť, že sú dosť bohatí a majú doslova VŠETKO.

Anton odomkol dvere. Nakráčal do mojej izby, len sa na mňa pozrel a odišiel preč. Ešte, že nechal odomknuté dvere. Zakričala som na neho lebo som sa chcela spýtať kde je toaleta. Určite ma počul ale neotočil sa, a ani hlavou nepohol. Tak som sa vybrala toaletu pohľadať sama. Išla som cez dlhú chodbu. Na konci chodby boli dvere. ,,Dúfam že to bude toaleta lebo už fakt musím."

Bola som asi dva metre od dverí a dvere sa predomnou same otvorili.

,,Čo to malo byť ?" Povedala som si sama pre seba. Bola to naozaj toaleta. Vošla som dnu.

Toaleta bola veľká. V miestnosti bola sprcha s vaňou, veľké umývadlo so zrkadlom, štyri drevenné skrinky a malé okienko.

Zatvorila som dvere.

Videla som ako sa otočil kľúčik vo dverách a dvere sa zamkli. ,,Toto už nie je sranda!" zakričala som do dverí.

Fakt som už musela tak som použila toaletu.

Nevedela som ako sa splachuje, kedže toaleta mala všelijaké vymoženosti. Nejako sa mi podarilo spláchnuť.

Išla som si umyť ruky. Nešla voda. ,,Dosť divné. Skúsim sprchu či voda pôjde." Pustila som sprchu a voda tiež nešla... Tak som sa na to vykašlala.

Odomkla som si biele dvojité dvere.

Počula som kvapkať vodu. ,,Tak asi sa pustila... Idem si tie ruky poumývať" Pozrela som sa za zvukom kvapkajúcej vody. Voda kvapkala zo sprchy. No nebola to obyčajná voda. Bola to KRV! .

Rozbehla som sa preč a utekala som po dlhej chodbe naspäť do izby. Zdalo sa mi, ako keby po chodbe prebehol duch. Kašlala som na to a ešte rýchlejšie som bežala do izby.

V izbe som sa zamkla a skĺzla som sa po krásnych bielich dverách. ,,Čo sa to tu deje ? Ja tu už nechcem byť... Ja chcem ísť domov ! " kričala som a hlavu som mala položenú v dlaniach.

Spoza dverí som začula jemné kroky. Rýchlo som utekala pri posteľ a skovala sa pod perinu. Bola to Gertrúda.

Gertrúda zrazu vyzerala veľmi milo. Sadla si na posteľ. ,,Počula som ťa ako si plakala." Gertrúda sa ma snažila utíšíť.

Bola som nahnevaná ale ešte viac vystrašená. Zakričala som na Gertrúdu ,,V tomto dome straší! Dvere sa mi otvorili samé a zo sprchy kvapkala KRV!"

Ešte viac som sa rozplakala a zaborila som sa do mäkkého vankúša. Gertrúda vstala z postele a chystala sa ísť preč. ,,To sa u nás stáva dosť často."

Povedala,  keď bola medzi dverami, no vravela to s úškrnom na tvári. Potom odišla z izby.

:

Čo sa udeje ďalej ? Tieto veci prestanú alebo budú ešte horšie ? Tešte sa na ďalšiu časť. Vote+Koment poteší. Vote+koment poteší :D Ďakujem. Papa









ElizabethWhere stories live. Discover now