Otvorila som dvere, ktoré nesúhlasne zaškrípali. Moje bosé nohy sa dotkli chladného povrchu podlahy. Sotva počuteľne som vydýchla vzduch nahromadený v mojich pľúcach a poobzerala som sa okolo.
Najskôr mi pohľad upútali tmavé fľaky na podlahe, ale vďaka tme, ktorá bola v miestnosti prerušená len slabým svetlom zvonku som nevedela, čo sú to za šmuhy. V nevedomosti som mykla pleciami. Keď som sa ale pohla smerom ku bielej chladničke, ozval sa škrípavý zvuk a chladnička sa zatriasla. Obočie na mojej tvári sa spojilo a moje bosé chodidlá sa presunuli bližšie ku chladničke, na ktorú som celý čas pozerala.
Vydesene som sklonila hlavu, keď som na spodku chodidla pocítila niečo studené, mokré a lepkavé. Stála som na jednom z tých fľakov na podlahe. Počula som buchnutie a keď som sa pozrela zase hore, chladnička sa otvárala a ja som ako omráčená zostala pozerať na nízku osobu, ktorá vybehla spoza chladničky a zostala ku mne chrbtom.
Dych sa mi zasekol v hrdle, zrazu mi zostalo chladno a zle od žalúdka. Miestnosť teraz osvetľovalo biele svetlo z otvorenej chladničky, v ktorej si ten (gurmááán :D) niekto zrejme vyberal jedlo. Moje oči sa rozšírili, keď som si všimla, že šmuhy na zemi nie sú čierne, nie je to blato. Šarlátová farba na bielej podlahe už nebola zahalená tmou a preto bolo jasne vidieť, že to, čím sú na zemi vytvorené odtlačky je krv. Tá lepkavá tekutina, do ktorej som stúpila.
Otriasla som sa od znechutenia. Pokiaľ som sa pozerala na zem, nevšímala som si siluetu postavy pred chladničkou. Mráz mi prešiel po chrbte, keď som podvihla zrak a stretla som sa s očami, ktoré nemali dúhovky, ani zreničky. Mŕtvolne biela pokožka malého chlapca predo mnou mi vzala dych skoro tak, ako jeho pravá polovica tváre, ktorá bola znetvorená tak, že mu trčali kosti a jasne som mohla vidieť jeho zuby. Jeho pravé oko skoro vypadávalo, pretože pokožka aj kosť okolo oka bola rozbitá, alebo celkom chýbala. Jeho lícna kosť, na ktorej mala byť koža, vyčnievala a kostná bieloba akoby pálila moje oči. Ľavá polovica tváre bola v celku normálna, ale jeho prevrátené oko, ktoré bolo bielkom von tak ako to druhé, ma desilo.
Neviem ako dlho som tam stála úplne bez dychu a vydesená, ale z úst toho chlapca sa vydralo zavrčanie. A potom, z ničoho nič sa s neľudským krikom rozbehol preč. Všimla som si kus mäsa v jeho rukách, ktoré bolo ešte krvavé. Prešla som ku chladničke a keď som si všimla, že na zemi pri chladničke je kus ľudského prstu a potom som uvidela viaceré, neudržala som sa a vyvrátila som obsah svojho aj tak prázdneho žalúdku.
Horúce slzy, ktoré mi popri zvracaní stekali po lícach som si utrela opakom ruky a okamžite som sa rozbehla preč. Nenamáhala som sa ani zavrieť chladničku. Na chodbe som sa trochu ukľudnila a o chvíľu som si nahovorila, že to všetko nebola skutočnosť a ja sa prebudím.
♥♫♥♫♥♫
Dúfam, že časť sa vám páčila :) je písaná narýchlo, takže srry :D
čo myslíte? ako toto všetko súvisí s Elizabeth?
Komentáre ma nesmierne potešia, tak ako votes :3
ILY
Vikinec
ESTÁS LEYENDO
Elizabeth
Novela JuvenilAhoj. Volám sa Elizabeth a mám 12 rokov. Žijem v detskom domove celý môj život. V detskom domove sme boli len dve. Ja a moja kamarátka. A tu sa začal môj príbeh.