Elizabeth

5. Zlé rozhodnutie

Keď som sa konečne upokojila, znovu ma striaslo a spomunula som si čo som videla... „Aww bolo to nechutné"

Pomaličky som prechádzala ku schodom a všimla som si ako za sebou zanechávam stopy krvi. Celé nohy som mala od krvi keďže sa mi podarilo postaviť sa do kaluže s krvou.

Vstúpila som na prvý schod a znovu mnou prešla triaška. Znovu som si všimla na stene ten odtlačok ruky. A vedľa neho ďalší... „Aha už asi viem prečo sú tu tie odtlačky... Asi skoro spadol zo schodov tak sa musel chytiť steny." Zasmiala som sa a snažila sa zabudnúť na to čo sa stalo dole v kuchyni.

Vyšla som po schodoch a znovu som cítila ako sa moje bosé nohy zaborili do koberca. „Úžasný pocit" povedala som si a ešte chvíľku som si šúchala nohu o koberec.

Pomaly som prešla k izbe a otvorila dvere. Zbadala som otvorené okno a pod oknom krv. „J-je tu n-niekto?" Vykoktala som zo seba vetu a so strachom v očiach som si sadla na postel. Nespúšťala som oči s krvi ktorá bola na stene pod oknom. „Áno som tu!" ozval sa niekto chrapľavým hlasom. Vyskočila som z postele a obzerala som sa ako šialená. Nikoho som nevidela. „A k oknu sa nepriblížim ani za svet!" pomyslela som si.

Znovu som si sadla na posteľ a len som čakala, čo sa bude diať. Nohy som mala spustené popri posteli.

Zrazu ma niekto schmatol spod postele za nohy a ťahal k sebe. Pri páde som si narazila bradu a upadla do bezvedomia.

Zobudila som sa pod posteľou kde ale nebol nikto. „Musím rýchlo preč z tohto domu!" pomyslela som si a začala som sa driapať spod postele. Postavila som sa pri postel a oprášila som sa. Porozhliadla som sa po izbe, či sa niečo nezmenilo. Nič. Všetko je také ako predtým. „Počkať! Nebolo náhodou toto okno otvorené ?" povedala som si úplne potichu a začala som sa približovať k oknu. Už som bola asi 1 meter od okna a okno sa otvorilo. „Už zas?" Odstúpila som od okna a okno sa zavrelo... „Divné" povedala som si a začala sa obzerať po izbe... „Kašlem na to! Idem spať. Veď sú už 4 hodiny. Hodila som sa na postel a hneď som zaspala. Hladná...

Ráno som sa zobudila na čvirikanie vrabcov ktoré som počula aj cez zatvorené okno.

Do izby vošla Gertrúda. „Ahoj Eli ako si sa vyspala?" spýtala sa ma a sadla si na postel vedľa mňa. „Úplne úžasne." Povedala som tak presvedčivo, že by mi to každý uveril. Klamala som. „Ja viem čo sa ti všetko v noci stalo... Mňa nemusíš klamať." Povedala a pozrela sa mi do očí. Vtedy som cítila divný pocit akoby za tým všetkým bola ona. „Musím ti niečo povedať. Uvidíme sa pri raňajkách" tichým hláskom povedala Gertrúda a odišla z izby... Až teraz som si všimla že škvrna od krvi pod oknom už nie je.

;?

Takže táto epizódka je krátka ale nemala som v poslednom čase vôbec čas písať a venovať sa Wattpadu. Dúfam že mi odpustíte a budem sa sažiť pridávať častejšie... Uvidím či sa mi to podarí.

Papa :*

#Vikinec