Palacinky a tak

JEDNA

,,Ľúbim ťa!"

,,Aj ja teba," smutne som sa usmiala na Ashtona. Môjho... Priateľa. Frajera.

,,Vráť sa mi skoro." hodil na mňa svoje zelené oči. Vtedy som však už moju pozornosť obrátila inam. Na chlapca, muža, s blond vlasmi, prenikavými modrými očami a kamennou tvárou. Luka. Nedokázala som od neho odtrhnúť zrak. Prepaľoval ma svojím vševediacim pohľadom. Bola to taká naša hra, kto prvý uhne pohľadom, prehral. Poznali sme sa dobre. Priveľmi. Až príliš. A zároveň bolo medzi nami toľko nepovedaného a zamlčaného, až z toho človeku prišlo zle. Tentoraz to už hra nebola.

,,Počuješ?" zbystrila som a znova upriamila pohľad na Ashtona.

,,Prepáč," previnilo som sa na neho usmiala a naposledy šibla pohľadom na chlapca za ním. Sklonil hlavu a blond vlasy mu popadali do očí.

,,Vravím, že ťa milujem," vrátil ma späť Ashtonov hlas. Trvalo mi asi päť sekúnd, kým som sa spamätala. Nebola som na to pripravená.Prekvapene som zažmurkala očami. Neisto sa na mňa usmieval. Nezvládla som to a vrhla pohľad na Luka. Pozeral na mňa s nadvihnutým obočím.

,,Cestujúci letu B19, prosím, urýchlene začnite nastupovať, dvere sa do piatich minút zatvoria," ozval sa naprieč letiskovou halou kovový hlas.

,,Už musím bežať," so zle skrývanou radosťou som sa naposledy hodila Ashtonovi okolo krku.

,,Hlavne si dávaj pozor," vážne na mňa pozrel, sklonil sa a pobozkal ma. Luke ma sledoval, tak som radšej zavrela oči a nechala sa Ashtonom bozkávať. Odtiahla som sa od neho.

,,Už naozaj musím," zašepkala som. Ashton si povzdychol, pobozkal ma na čelo a ustúpil. Neisto som k Lukovi podišla a pomaly ho objala.Pár sekúnd len stál ako stuhnutý, ale potom zdvihol ruky a neisto ich okolo mňa omotal. Ťažko si vzdychol a zaboril mi hlavu do krku. Neviem ako dlho sme tam takto stáli, ale keď sme sa odtiahli, Ash na nás pozeral s otvorenými ústami. Vyzeral smiešne. Asi si to uvedomil, lebo ich vzápätí zavrel, potriasol hlavou a usmial sa na nás.

,,Vidím, že je to medzi vami zase ok," uškrnul sa a hodil sa nám obom okolo pliec.

,,Som rád. Viete, že ste mi liezli na na nervy, keď ste sa stále hádali. Nechcel som prísť o dvoch najlepších priateľov," silnejšie nás stisol. Ja a Luke sme mlčali.

,,Ani ja som nechcela prísť o jedného z nich," povedala som nakoniec a pozrela na Luka. Zohol sa ku mne a pobozkal ma na líce. Vlastne do kútika úst. Zovrelo mi žalúdok. Príjemne. Za toto by som si najradšej nafackala.

,,Bež už, miláčik, lebo to nestihneš. Čo by som bol radšej, samozrejme," vrátil ma do reality Ashton.

,,Jasné, bežím, majte sa," stisla som Ashtonovi ruku a bežala k letuške, pri čom som si vyťahovala z tašky letenku. Usmiala sa na mňa, skontrolovala mi ju a podala naspäť. Naposledy som sa obrátila, zamávala im a poslala vzdušný bozk. Ashton sa na mňa usmieval a Luke stál znova so sklonenou hlavou. Zabolelo ma brucho. Ani sa na mňa nepozrie? Napokon však zdvihol zrak a prevŕtal ma svojím nebovo modrým pohľadom. Srdce mi vynechalo dva údery. Mohla som tam stáť a pozerať do tých očí navždy. No otočila som sa a prešla dverami.

Pred dvomi rokmi

,,Neznášam ťa," zamračila som sa a hodila po Lukovi vankúš. Nesúhlasne pokrútil hlavou.

,,Miluješ ma," povedal a zatváril sa samoľúbo. Vyplazila som mu jazyk.Chcelo sa mi revať.

,,Ani v tvojich najdivokejších snoch, Hemmings," urazene som si sadla na gauč a zazerala na neho.