Palacinky a tak

TRI

,,Neverím, že si to povedal!"udrela som Luka do ramena na čo sa rozosmial ako šialený ešte viac.

,,A čo som mal spraviť?" zdvihol ruky v obrannom geste.

,,Zúfalé situácie si vyžadujú zúfalé činy," znova sa rozosmial a ja som sa k nemu pridala. Keď som prišla k Megan domov a zazvonila, otvorila mi jej matka. A potom sa strhlo peklo, ktorého súčasťou som teda netúžila byť ani náhodou, ale čo pre Luka neurobím, všakže. Povedala som jej mame, že súrne potrebujem hovoriť s Lukom, ten psychopat naklusal do haly, s Megan v tesnom závese, a potom im povedal, že ma nekonečne miluje a všetko s Megan mu je ľúto, no nemôže si pomôcť, ale jeho jediná životná láska som ja a nikto iný. Stála som tam s otvorenými ústami a keď sa na mňa Megan aj jej matka otočili, s vyvalenými a nahnevanými očami, zmohla som sa len na slabý úsmev, zdvihnutie pravej ruky, akoby som polovične ,,hajlovala'' a tiché

,,Zdravím," Vtedy sa Megan rozkričala, začala Luka mlátiť, on sa predňou v celých svojich dvoch metroch bezbranne krčil, jej matka sa ju snažila zastaviť a pritom na nás kričala, aby sme vypadli z jej domu a v živote sa už neukazovali. Akoby som ja mala o to záujem. Schmatla som Luka za zápästie a inkasovala škrabanec na líci od Meganiných dlhých pazúrov, za čo si odomňa vyslúžila nenávistný pohľad, ale oplatiť som jej to pred jej matkou, samozrejme, nemohla a vytiahla ho von. A potom sme sa s Lukom začala na ulici smiať ako blázni a handrkovať.

,,Ty si taký magor," vyprskla som.

,,A čo teda Irwin?" zaškeril sa, chytil ma okolo krku do ,,nelsona" a postrapatil mi, už aj tak dosť strapaté, vlasy. Odsotila som ho a zazubila sa na neho.

,,Už len tebe to budem vešať na nos," cmukla som. Zamračil sa na mňa.

,,Kto v tom má zásluhy?" spýtal sa urazene.

,,Eh... Ja?" pozrela som na neho vyzívavo. Prižmúril oči a zrazu ma nečakane znova schmatol a začal štekliť.

,,Bože, Lucas, sme na verejnosti!"smiala som sa ako bláznivá.

,,Kým mi to nepovieš, máš smolu."uškrnul sa na mňa. Ešte, že Megan býva na tichej ulici a jediný, kto nás videl bola stará babka, ktorá nesúhlasne krútila hlavou a mračila sa na nás. Asi si myslela, že ma Luke týra. V podstate to bolo týranie, keďže vydieranie je jednou jeho formou.

,,Dobre, dobre, POVIEM!" zahučala som a pleskla ho po rukách. Ešte chvíľu a pohrýzla by som ho, prisahám. Keď sme boli menší, mohli sme mať okolo piatich rokov, šteklil ma tak silno, až som to nevydržala a pocikala sa. Mala som na sebe krásne ružové šaty a volánikové nohavičky. Samozrejme ma to neuveriteľne vytočilo a vtedy som ho naozaj pohrýzla doruky, tak silno, že doteraz sa tam, pri silnom svetle, dajú vidieť maličké bledé jazvičky. Keďže som bola zrovna u nich a moja mama aj otec boli v práci a Jake sa niekde tarázgal, musela som na pohotovosť s nimi, v Lukových slipoch. Celý mesiac som mu potom každý deň nosila nejakú sladkosť z maminho obchodu, aby sa namňa nehneval. Udobrila som si ho až veľkým plyšovým tučniakom, ktorého mi veľkoryso dal brat keď videl, aká som zúfalá.

,,Je... úžasný," zasnila som sa.Luke sa zasmial.