Palacinky a tak

SEDEM

,,Zbožňujem Luka," vyhlásila som, cestou z kina, držiac v jednej ruke Star Wars pohárik z kina a v druhej Ashtonovu ruku.

,,Hemmingsa?" spýtal sa a zahral prekvapeného. Zasmiala som sa. Jasné, že vedel, že myslím Skywalkera. 

,,Čo robíme zajtra?" vytiahol ďalšiu otázku. Zajtra bola sobota. V sobotu sme vždy chodievali s Lukom skejtovať na hrádzu.

,,Pôjdeš sa so mnou a Lukom skejtovať?" 

,,Skywalkerom?" 

,,Kiežby," zatiahla som a obaja sme sa rozosmiali. Potom posmutnel. 

,,Neviem skejtovať," priznal sa. Pousmiala som sa nad tým, ako vyzeral nešťastne.

,,Neboj, mám doma pennyboard, požičiam ti ho, na tom to ide veľmi ľahko, v pohode nám budeš stačiť," usmiala som sa na neho. Pobozkal ma na líce. Potom zastal uprostred ulice, objal ma rukou, ktorou nedržal moju, okolo pása, pritiahol si ma k sebe a začal bozkávať. Pomaly, nežne. Vždy som nenávidela, keď som videla páriky na ulici ukazovať si lásku, naschvál sme do nich s Lukom vrážali alebo napodobňovali vracanie, ale teraz mi to bolo jedno. Bola som jednou z nich. A mala som krásneho priateľa. Teda, ešte nie oficiálneho. Takého, polovičného. Z môjho sna ma vytrhli hlasné drndžavé zvuky gitary. Smells like teen spirit. Zvonil mi mobil. Riadne nahlas. 

,,Prepáč," zašepkala som Ashtonovi do pier, siahla do zadného vrecka nohavíc a vrhla nasraný pohľad na displej, s myšlienkou, aký kretén sa opovažuje vyrušovať v takejto chvíli. Hemmings. Samozrejme. Však ja vlastne iných kamarátov nemám. 

,,Áno, Lucas? Čo máš také súrne?" s povzdychom som sa ho spýtala.

,,Prepáč, miláčik, prerušil som váš koitus?" 

Vyprskla som, obrátila sa k Ashtonovi chrbtom, naznačila nech mi dá chvíľku a odišla od neho pár metrov, dúfajúc, že nemám mobil tak nahlas, aby bol schopný počuť Lukovu historickú frázu. 

,,Si mrdka, Hemmings," vyznala som sa mu z citov. Počula som ako sa zasmial. 

,,Ty si väčšia, Baudelaire (pozn. aut. čítaj Bodlér) ," opätoval mi. Takto sme si prejavovali našu lásku. 

,,Čo teda potrebuješ? Počuj, pôjdeme zajtra skejtovať aj s Ashtonom, dobre? Požičiam mu penny-board, nech sa zo začiatku učí na niečom jednoduchšom," oznámila som mu. V telefóne ostalo ticho. 

,,Prepáč, Chant. Ja zajtra nemôžem. Niečo mi do toho vošlo," povedal po chvíli zvláštnym tónom. 

Prosím? Nikdy mi v sobotu nedal košom. Čo sa deje? Obzrela som sa na Ashtona. Stál pred výkladom OfficeShoes a prezeral si tenisky. Odišla som od neho ešte kúsok ďalej. 

,,Deje sa niečo? Čo ti do toho vošlo? Môžme ísť aj neskôr," povedala som potichu. Znova ticho. 

,,Nie, zajtra nejdem nikam," povedal, až príliš zostra. Čo sa, sakra, robí? 

,,Luke si v pohode? Čo sa stalo? Počuj, prídem, dobre? Hneď som u teba. Dvadsať minúť," chrlila som zo seba. Počula som ťažký vzdych. 

,,Nie, Chant, nechoď nikam. Prepáč. Musím si niečo prebrať v hlave. Nič sa nedeje. Nebudem ťa do toho zaťahovať." 

,,Aké zaťahovanie? Musíš mi povedať, čo sa stalo!" 

,,Nie, Chantelle, kašli na to. Uži si s Ashom. Pozdravuj ho. Vidíme sa. Všetko zvládam. Choď do toho, Baudelairka. Ja budem v poriadku, ako vždy," ukončil náš rozhovor. Doslova. Položil mi telefón. Ničomu som nerozumela. Chvíľu som civela na displej, neschopná myšlienky. Nič mi nenapadalo. Ku koncu už neznel nahnevane. Znel... smutno. Lucas, prečo mi to robíš? 

,,Ash, prepáč," podišla som k nemu. 

,,Ale musíš už ísť," usmial sa.

,,Chápem to," povedal a ovinul mi ruky okolo pásu. 

,,Hemmo má krámy?" spýtal sa s úškrnom. Zasmiala som sa. 

,,Také niečo," prikývla som. Pritiahol si ma k sebe a začal ma bozkávať. Nevedela som sa toho nabažiť, bolo to čoraz lepšie a lepšie. Takto sme tam stáli veľmi dlho a stáli by sme ešte dlhšie, nebyť mojej psačej povinnosti voči najlepšiemu kamarátovi. Luke, Luke, toto ti neodpustím. Ale najskôr ťa dám dokopy. 

,,Už naozaj musím ísť," odtiahla som sa od Ashtona. Pozrela som sa do výkladu Officu. Pred mesiacom som si tam kúpila mačičkové vansy. Teraz boli vo výklade a na nich 70% zľava. Nasrať takýto psí život. Ashton ma chytil za ruku a pozeral sa mi do očí. Dlho. Mal tak krásne oči. 

,,Odprevadím ťa?" spýtal sa, načo som pokrútila hlavou. 

,,Zvládam všetko," usmiala som sa na neho. Pobozkal ma na čelo a obaja sme sa pobrali opačným smerom. 

***

,,Čo tu robíš? Ako to, že nie si s Irwinom?" spýtal sa prekvapene Luke, keď som zastala vo dverách jeho izby. 

,,Tak to vyklop," sadla som si na jeho posteľ, ignorujúc jeho otázku. Vzápätí som si ľahla. Mal ju tak pohodlnú. Otočil sa mi chrbtom naspäť k počítaču, kde drtil WoW-ko. Fuj.

,,Tak to si sa zbytočne obťažovala. Akurát si sa ukrátila o dlhé chvíle s Irwinom, ktoré by boli iste obohacujúce," vyhlásil protivným tónom. Prehliadla som ho a skúsila inú taktiku. Útočnú, ako on.

,,Luke, povedz mi čo sa deje! Prosím," zjemnila som trochu. Ticho. Ťuk. Ťuk. Ťuk. Nezaberá, dobre, zmena témy. 

,,Čo to máš zajtra také dôležité, že si sa na mňa surovo vykašľal? Nevrav, že budeš hrať WoW-ko," skúsila som ho rozosmiať. Znovu ticho. Tresknutie do klávesnice. Dobre. Vzala som si z jeho nočného stolíku zbierku básní od Rimbauda, ktorú mal práve rozčítanú. 

 Tak šel jsem, v děrách kapes ruce sevřeny;
můj svrchník z sebe málem skutečnost už shodil;
tvůj přítel byl jsem, Múzo, pod nebem jsem chodil,
lala, co skvělých lásek znaly moje sny!

Široce roztrženou měl jsem kalhotu.
Paleček zasněný, já louskal jsem si v běhu
rýmy. Ve Velkém voze byl jsem na noclehu.
Mé hvězdy šustěly tam v sladkém šumotu.

A já jim naslouchal u silnic okraje
v ty dobré večery, kdy rosné krůpěje
jsem cítil na čele jak víno sílící,

kdy tiskna k srdci nohu, jako lyru v klínu,
rýmuje prostřed nočních fantastických stínů
jsem brnkal na gumy v rozbitém střevíci!  

Francúzi sú úžasní. A hlavne francúzski básnici. Hlavne prekliati básnici. Hlavne Rimbaud. Bola som nesmierne hrdá na to, že som mala tú česť nosiť priezvisko jedného z nich. Dobre, príliš odbieham od témy. Späť ku Hemmingsovi.