Luke
Neverím. Neverím, že sa nakoniec dala dokopy s Irwinom. Nie, žeby som jej to neželal. Ale je to moja najlepšia kamoška, dopekla! Kto bude teraz so mnou robiť chujoviny? Všade sa nám pripletie ten... Škoda reči. Či žiarlim? Samozrejme! Doteraz som mal Chant len pre seba, nie som zvyknutý sa o ňu deliť. A potrebujem ju. Sakra moc. A mám nad ňou akoby... Musím skrátka na ňu dávať pozor! Jej starší brat je v Amerike a ja ho mám zastúpiť, je to moja povinnosť! Koho mám chrániť, keď na ňu teraz bude dávať pozor jej frajer? Potrebujem mať pocit, že sa o niekoho starám, zdieľam s ním jeho starosti aj radosti.
Takto som premýšľal niekoľko hodín. V hlave mi stále výrili tie isté myšlienky. Povedal som si, že nachvíľu potrebujem vypadnúť z domu a vyvetrať si hlavu. Vzal som skejt, obul moje tristoročné okopané dogabané čierne vansy, nasadil slúchadlá, vypeckoval Blink a vyrazil.
Bolo niečo pred obedom, takže ulice boli pomerne prázdne. Niet ničoho krajšieho ako potulovať sa na doske mestom, dostať sa ku hrádzi a kochať sa morom. Milujem more. Slaný vzduch a voda, to je to, čo naozaj môžem. Do toho moja najobľúbenejšia kapela vypeckovaná na najvyššiu hlasitosť, čistý balzam na dušu. A po mojom boku moja... Aha. Jasné. To mi tu chýba.
Oprel som sa o zábradlie na móle. Vo vode surfovalo pár deciek. Usmial som sa pri myšlienke na Chant a jej neschopnosť na surfe. Koľkokrát som sa ju to len snažil naučiť! Ona však nemá ani záujem sa zlepšiť. Teda, nie zlepšiť. Naučiť sa stáť na doske viac ako tri sekundy. Vždy to skončí tak, že si nezasurfujem ani ja, lebo ma celá frustrovaná z vlastnej gramblavosti začne topiť a to predsa nemôžem nechať tak! Jeden by si myslel, že ju týram. OMYL. V skutočnosti som JA ten týraný.
Spomínal som na naše vodné strasti a usmieval sa. Najlepšie spomienky. S nikým som nezažil toho toľko, čo s Chant. Mám sa o čas, trávený s ňou, deliť? Nemôžem. Nezvládnem to. Ale musím. Lebo jej to prajem. Nikto si nezaslúži byť tak šťastný ako ona. Dokonca ani ja. Nemôžem jej stáť v ceste. Ale, dopekla! Za kým bude utekať so zlomeným srdcom? Za mnou. A vidieť ju tak, poláme mňa, miliónkrát viac.
Life just sucks,
I lost the one,
I'm giving up,
She found someone
There's plenty more,
Girls are such a drag
Fuck this place,
I lost the war,
I hate you all,
Your mom's a whore
Where's my dog?
'Cause girls are such a dragDysentery gary pomaly dohrávala a ja som mal pocit, že mi praskne hlava. Chcelo sa mi revať. Úprimne. Naposledy som plakal, keď si Chant zlomila nohu a bola v nemocnici. Mali sme asi osem rokov. Plakal som, lebo to bola moja vina. Každý ma presviedčal, že nie, ale to presviedčajú každé decko. Neplakal som, lebo som sa bál o seba. Bál som sa o ňu. A bál som sa, že stratím naše priateľstvo. Bol som precitlivený fagan. Nie, klamem. Plakal som potom ešte raz. Od šťastia, keď sa vrátila z Ameriky. Vtedy som sa o ňu tiež bál. Nenávidím lietadlá. Mám z nich paranoju. Tak som sa bál! Keď som ju uvidel na letisku, nevydržal som to a z očí sa mi vykotúľali slzy. Snažil som sa ich zotrieť a skryť za úsmev. Aj tak myslím, že to vedela. Vždy to vie. Vždy vie všetko. Vie o mne aj to, čo ja sám nie. Po líci mi stiekla slza. Blink majú pravdu. Ó, áno, oni vždy. Utrel som si oči opakom ruky a odvrátil sa od móla.
A vtedy som ich zbadal. Ju som zbadal. Chlapca, ktorý ju držal za ruku som nevnímal. Videl som len špinavo-blond vlasy, dokonalú postavu, krásne krojené pery, ktoré boli najkrajšie, keď sa smiali. Videl som len celý môj svet. Srdce sa mi rozbúchalo. Kedy som na ňu začal myslieť týmto spôsobom? Kedy som si všimol tieto veci? Mal som pocit, že na ňu pozerám večnosť. Akoby zastal čas a nebolo nikde nič a nikto, len ja a ona. Zrazu zdvihla pohľad a keď sa nám stretli oči, srdce sa mi rozbúchalo ešte viac. Chcel som sa prepadnúť pod zem. Na tvári sa jej roztiahol ten najkrajší úsmev, aký poznám.
,,Luke!" vykríkla, pustila Ashtonovu ruku a rozbehla sa ku mne. A teraz to poviem tak, ako to bolo v skutočnosti. V skutočnosti, keď som sa otočil už stáli pár metrov za mnou a očividne mali namierené tam. Keď som sa otočil, zízal som na ňu len pár sekúnd, nie celú večnosť. Najkrajší úsmev, aký poznám, bol v skutočnosti previnilý. Prečo? A ,,Luke" nevykríkla, ale skôr povedala nahlas. A nerozbehla sa ku mne. Prešla tých pár metrov, ktoré nás delili. Okúňavo na mňa pozrela. Nevydržal som to a silno ju objal. Bola taká maličká. Oproti mne. Potrebuje niekoho, kto ju bude chrániť! Zavrel som oči. Začal som sa s ňou kymácať a robiť blbosti, ale v skutočnosti som chcel len docieliť, aby Irwin nevidel, ako sa mi z očí derú ďalšie slzy.
,,Áno, Lukey, aj ja ťa milujem," potľapkala ma Chant po chrbte. Zase tie naše průpovídky. Nemyslela to tak, ako by sa to zdalo. Ale pre mňa to znamenalo všetko.
,,Tak čo, Hemmo, dokrámoval si?" jednou rukou ma ,,bratsky" objal Irwin, keď sa mi Chant vymotala z náručia. Potľapkal som ho po pleci, podal si s ním ruku a usmial sa na neho. Túžil som mu rozkopať ksicht. Tak strašne moc.
,,Počuj, Ash, nedobehneš niekedy do garáže? Skúsime to dať dokopy, vieš, ako sme sa o tom vtedy bavili." Rozhodol som, že priateľstvo bude lepšie ako platiť nemocenské. Usmial sa.
,,Jasné! Máš bicie? Lebo môžeme byť aj u nás. A čo ten chalanko s basou? Vybavil si ho?" nadšenie v ňom vzrastalo. On bol vlastne super sympatický. A vtipný. A super. Počítam, že pre baby aj mega príťažlivý. Ale no... Priateľov si drž blízko a... mrdky, čo preberajú najlepšie kamošky, ešte bližšie. Chant zmätene pozerala raz na jedného a raz na druhého. Malo to byť pre ňu prekvapko, respektíve, som jej nechcel nič hovoriť, keď to bolo neaktuálne, ale vzhľadom na situáciu, som to musel vytiahnuť už teraz.
,,Jasné, Cal. Je teraz mimo, ale spomínal som mu to, keď sme skypovali. Je nadšený," objasnil som mu. Chant zdvihla obočie.
,,Vy tu dávate dokopy kapelu a ja o tom ani neviem, Lucas?" oborila sa na mňa a hrala naštvanú. Kútikmi úst jej mykalo.
,,A ty!" obrátila sa na Ashtona a ďobla mu prstom do hrude. Nahodil smutné psie očká. A potom sa začali bozkávať. Mal som chuť odvrátiť sa a vygrcať sa z móla. A potom z neho skočiť. A umrieť.
YOU ARE READING
Palacinky a tak
RomanceTúto storku som začala písať pred rokom aj niečo a keď som nedávno našla pokračovanie, zamrzelo ma, že som ju opustila nedokončenú. Takže let's staaart over again, poopravovala som čiarky a iné gramatické nedokonalosti a pokračujeme, kde sa skončilo...