ŠTYRI

10 0 0
                                    

,,Šťastné a veselé, Lukey!"zvrieskla som, len ako som za sebou zabuchla dvere na Lukovom dome. Ešte, že jeho rodičia chodili na Vianoce veľmi skoro ráno preč a Luke vyspával sám, lebo inak by ma za ten rev zahlušili.


,,Nevolaj ma Lukey!" zakričal na mňa zhora. Uškrnula som sa a vybehla po schodoch.


,,Ako chceš, Lukey, znova šťastné a veselé!" hodila som sa na jeho postel a silno ho objala, ignorujúc fakt, že zrovna zíval a prehraboval si rukou vlasy.


,,Si retard," zamračil sa na mňa, ale objatie mi opätoval ešte silnejšie a pohladkal ma po vlasoch.


,,Aj tebe Chant.''


,,Dúfam, že máš pre mňa niečo bombové, lebo zohnať toto bola strašná makačka," vymanila som sa z jeho objatia a podala mu balíček.


,,Uvidíme či vôbec ten tvoj bude mať právo rovnať sa môjmu," zaškeril sa a konečne sa uráčil postaviť z postele. Prešiel k skrini, chvíľu sa pohrabal v tom bordeli a hodil po mne mäkký balík. Nedôverčivo som na neho zazerala.


,,Bude sa ti páčiť," usmial sa na mňa.


,,Najskôr ty," založila som si ruky a čakala, kým rozbalí papier. Obehala som snáď všetky antikvariáty, hudobniny a blšie trhy, kým som konečne objavila...


,,Ja ťa milujem, vieš to?!" zvrieskol Luke, schmatol ma okolo pásu a celou svojou váhou ma zvalil na posteľ. Pobozkal ma na obe líca a začal stískať ešte viac.


,,Hej Lucas, ja som TAKMERzadaná!" zahučala som a obaja sme sa začali smiať.


,,Bože, ďakujem ti, ďakujem!" kričal a bozkával obal vinylky Bleach od Nirvany. Originál, pôvodná, najstaršia doska, málo počúvaná, vnútri s podpismi od všetkých členov kapely, teda aj od nebohého Kurta, Lukovho (aj môjho) osobného boha. O tých podpisoch Luke ešte nevedel, tak nechcem vedieť, čo bude stvárať potom.


,,Ukľudni sa, chcem si užiť otváranie svojho darčeka," vyplazila som mu jazyk a schmatla ho za ruku, aby prestal poskakovať ako idiot. Sadol si vedľa mňa na posteľ a potmehúdsky sa usmieval. Rozbalila som balíček a nahmatala látku. To bude nejaké tričko, potešila som sa v duchu.Milujem tričká a Luke to vie. Ako som spomínala, neraz mu ich poberiem a potom veľmi neochotne vrátim.


,,Že to nie je..." zasekla som sa,keď som ho celé vytiahla. Luke sa len usmieval.


,,Luke, to je tvoje najobľúbenejšie tričko!!" neveriacky som naň pozerala. Vtisla som mu ho do ruky.


,,To nemôžem prijať."


,,Jasné, že môžeš! Je to aj tvoje najobľúbenejšie a aj tak trávi viac času u teba ako u mňa, tak som si proste povedal..." násilím mi ho prevliekol cez hlavu. Naozaj to bolo moje najobľúbenejšie tričko, bolo to prvé tričko, ktoré si Luke kúpil s názvom nejakej kapely a to zrovna Blink-182 a ,,nedopatrením'' to bola edícia tričiek, ktorých vyrobili len 50 kusov, z toho pre Austráliu len 5. Luke mal obrovské šťastie a bol na to samozrejme aj hrdý. A teraz je to tričko moje.


,,Lukeeeey," zatiahla som plačlivo a objala ho okolo krku.


,,Ešte raz mi tak povieš, tak ti ho vezmem," zavrčal, ale objatie mi opätoval.


,,Darčeky sa nevracajú!" vyskočilasom z jeho postele a vyplazila mu jazyk.


,,Pôjdeš s nami po Jaka? Doletí okolo tretej."


,,Rád," usmial sa Luke.


,,Inak, čo máš v pláne zajtra večer?" ľahol si do postele a vytiahol perinu až po uši. Lenivec.


,,Asi to, čo ty" zasmiala som sa.


,,Super, tak ideme osláviť  Vianoce s rovesníkmi." Uškrnul sa. Bože, zase nejaká žúrka. Prevrátila som oči. S Lukom sme sa nikdy neožierali, vždy sme si dali len decentne a vždy sme zostali poslední triezvi a museli aspoň trocha upratovať bordel a starať sa o tých grcajúcich, potácajúcich sa a iných nešťastníkov. Napriek tomu tam Luke chodil rád. Dobre sa vždy zabával na opitých kidoch. Uznávam, občas to sranda fakt bola. Raz, sme pokérovali centrofixkou polovicu našej triedy. Ráno si nikto z nich nepamätal, prečo majú po rukách goniometrické funkcie či vzorec vzniku metánu. A, že si o to oni sami prosili!


,,Bude tam aj Ashton," nadvihol Luke obočie. Zbystrila som.


,,Teoreticky..." začala som a Luke sa zasmial.


,,Vezmeme aj Jaka, dobre? Nech si užije aj Austrálske párty aj keď viem, že tým Americkým sa to asi nevyrovná." Pokývala som hlavou na znak súhlasu. Jake ako športovec nie je schopný sa veľa ožrať a ,,rozveselí sa" už po dvoch pivách. Potom, so širokým úsmevom na perách, každého obíjma a potom si nájde nejaký kútik, kde drieme. Luke sa zahrabal pod perinu tak, že ho už nebolo vidno. Prevrátila som oči.


,,O pol tretej buď pred našim domom, dobre?" pozrela som na neho, keď som už vychádzala z jeho izby. Spod periny na mňa vykukli jeho modré oči.


,,Ideme autom?"


,,Ty si taký..."


,,Pohodlný," dokončil za mňa.


,,To je prislabé slovo," odfrklasom.


,,Ale áno, ideme autom, lebo Jake má, ako vždy, priveľkú batožinu," zasmiala som sa pri myšlienke na môjho narcistického brata a všetky jeho serepetičky na úpravu jeho vizáže. Hodil by sa skôr na futbal, ako hokej.


,,To som rád," zasmial sa Luke a znova sa zakryl perinou až nad hlavu. Keď sa tam udusí, dobre mu tak.



Palacinky a takWhere stories live. Discover now