He make me love him ♡(SK)

Domáca úloha z Dylanom?!

Snažila som sa tu tému presmerovať, no Beth je až moc dobrá na odhalenie toho, že nechcem o ňom rozprávať. Vôbec som si to o ňom nemyslela. V hlave mi behalo tisíc otázok typu: "neverím, čo ak to bol niekto iný?" Začínala ma bolieť hlava s tohto všetkého a tak som išla spať. Vypla som si mobil aby mi Beth už nepísala nie, že by mi to vadilo ale o Dylanovi už ani slovo.

Snažila som sa zaspať ale nedalo sa. V hlave som mala iba Dylana. Poznám ho síce iba deň ale cítim k nemu niečo čo sa nedá popísať slovami. Keď som už konečne zaspala zazvonil mi budík.

Oh bože tento zvuk naozaj neznášam! Spala som sotva hodinu a bolo to na mne dosť vidieť. ,,Toto už lepšie asi nebude." Povedala som si a išla som do kúpeľne. Dala som si horúcu sprchu a išla sa pripraviť do školy. Zapla som si mobil a prišla mi správa.

Beth: ,,Stretneme sa pred obchodom." neodpisovala som jej.

Zobrala som si veci a išla som. Na schodoch ma ešte zastavila mama a popriala mi pekný deň. Iba som sa usmiala, objala ju a išla za Beth. Pustila som si mp3 a počúvala svoje obľúbené pesničky. Po chvíli som zbadala Beth ako ma už čaká. Usmiala som sa a odložila som mp3 do vrecka.

,,Ahoj." Povedala som jej a ona iba mávla rukou a odzdravila. Nevedela som čo jej je, ale chcela som to zistiť. Prišili sme do školy a Bethany sa stále so mnou nerozprávala myslím, že bola naštvaná za to, že som sa nechcela včera s ňou rozprávať o Dylanovi.

Ale tak čuduje sa mi? No radšej som s ňou nekomunikovala aby som ju nenaštvala ešte viac.

Zazvonilo na hodinu a išli sme do tried. Opakovala som si učivo z chémie, keď v tom niekto do mňa drgol. Naštvane som na neho pozrela a išla mu vinadať či ma nevidí. No, keď som sa otočila a uvidela som Dylana nezmohla som sa na to ho ani pozdraviť nie to mu ešte vynadať.

Usmieval sa na mňa a spýtal sa ma ,,Ahoj. Je tu voľné?" pomaly som ani nedýchala a až po chvíľke (bola to dosť dlhá chvíľka ;D) som odpovedala ,,Ahoj, jasné" usmial sa a sadol si vedla mňa.

Úsmev som mu z radosťou opätovala. Do triedy prišla profesorka, ktorá nám oznámila, že budeme musieť pracovať vo dvojiciach a to aj na domácej úlohe. (Snáď ma chápete. xD) po chvíli určila dvojice a mňa dala k Dylanovi. Nevedela som či mám byť rada alebo nie.

Blížil sa koniec hodiny a to bol pre mňa hrozný moment, pretože som sa musela rozlúčiť s Dylanom. Vlastne sme sa ani nerozlúčili ale to je jedno. Na chodbe ma už čakala Beth s trochu lepšou náladou.

,,Tak čo spokojná, keď sedíš s Dylanom?"

Falošne som sa usmiala a povedala som ,,Tebe to snáď prekáža? Hej pozri, chápem, že mi chceš len dobre ale s Dylanom sa vôbec nebavíme. Ani poriadne nevie kto som."

Beth ma iba objala a išly sme domov. Prišla som domov a pozdravila som no nikto sa neozýval. Išla som teda hore po schodoch do mojej izby a neverila som vlastným očiam, koho práve vidím sedieť na mojej posteli.

Bol to Dylan!! Vsadím sa, že som na neho pozerala ako keby som práve videla mimozemšťana. Chudák čo si o mne musel myslieť. Po chvíľke trapného ticha som konečne vydala zo seba niečo ,,Dylan? Čo tu robíš?" Pozerala som na neho a dala som na stoličku tašku. Dylan zo mňa nespustil  zrak a potom povedal.

,,No ja som prišiel kvôli tej úlohe, nech to mám za sebou" povedal najviac arogantným hlasom ako sa len dalo...

Čaute ľudia! Je tu opäť nová časť...dúfam, že sa Vám páčila. Kľudne píšte do komentárov čo si o tom myslite :) teším sa na ďalšiu časť a ahojteeee
Maca&Haňa ❤️