Ahoj Matt.

417 20 2
                                    

"Nedotýkaj sa ma!"

Utekala som preč. Prečo sa mi všetko rúti? Nezaslúžim si snáď aspoň kúsok šťastia? Prečo mi to spravil? Plakala som tak veľmi,že už som nevládala utekať a pomaly som nevidela ani na cestu pred sebou.

Sadla som si na lavičku a položila tvár do dlaní. Bože ja som už v takom citovom rozpoložení, že ma rozplače snáď všetko. Zrazu som započula mne až príliš známy hlas.

"Bell." Povedal a ja som sa začala stavať z lavičky a chcela som sa znova rozutekať. To sa mi však nepodarilo pretože ma chytil a otačil k sebe. Posadil ma na lavičku a držal ma aby som mu neutiekla.

"Povedala som aby si sa ma nechytal!" Vyštekla som naňho.

"Nenechám ťa ísť a je mi jedno či ťa tu budem držať násilím alebo bez neho nesmieš odísť pokial ti to nevysvetlím! Ženu, ktorá má v budúcnosti vychovávať naše deti nenechám odísť bez vysvetlenia." Povedal nakonci už pokojne.

Vypleštila som naňho oči. Čo to práve povedal!?

"Pred chvíľou to tak nevyzeralo." Zasa som vyštekla a začala sa trhať v jeho náručia."

"Bella nechaj si to vysvetliť! Je to úplne inak. Nechcem ťa stratiť keď bez teba pomaly nevydržím. Vieš aky strach som mal, že ťa strátím kvôli tej stávke a..." nedopovedal a zbledol.

O akej stávke to hovorí?

"Aká stávka?" Spýtala som sa. "A neklam!"

"No..ehm... vieš keď sme sa spoznali... ehm... s Mattom som sa stavil, že ťa dostanem do postele." Poškrabal sa na zátylku a ja som naňho pozerala ako na ducha. Ako mi to mohol spraviť? Preboha ja som mu verila. Dala som mu všetko. Začali mi tiecť slzy. Chcela som ísť ale zase ma stiahol. Agh!

"Keď som si uvedomil, že ťa milujem tú stávku som zrušil. Prisahám! Nedokázal by som ti klamať a i keď viem, že to čo som spravil nebolo správne a veľmi to lutujem tak dúfam, že mi to odpustíš pretože bez teba nedokážem žiť. Opýtaj sa kludne Matta. Keď som zistil, že ťa beznádejne milujem zrušil som ju, pretože som vedel, že ma budeš nenávidieť. A k tomu čo si videla. Hladal som ťa po meste a zbadal som to dievča. Ja som si myslel, že si to ty a tak som k nej utekal. Keď som sa na ňu pozrel tak som vedel, že ju niečo trápi. Spýtal som sa jej a ona
povdala, že stratila niekoho na kom jej veľmi záležalo. A ja som ju chápal, pretože ja pociťujem taký istý strach s toho, že stratím teba. A nech sa rozhodneš akokoľvek dúfam, že mi odpustíš najväčšiu chybu v mojom živote."

Keď to hovoril tiekli mu slzy a mne tiež. Neviem čo si mám o to myslieť na jednej strane mu chcem odpustiť a na druhej hodiť po ňom všetky veci, ktoré mi prídu pod ruku.

"J-a..jja si tto musím prem-yslieť." Postavila som sa a utekala preč. Vedela som kam presne pôjdem.

Dylan

Sedel som tam ako idiot, pretože som idiot. Nie. To je slabé slovo. Bože ako môžem byť taký kokot? Ublížil som žene ktorú nadovšetko milujem a dal by som za ňu svoj život. Musím ju získať späť. Chcem ju získať späť! Chcem ju zasa držať v náručí. A už viem ako.

Postavil som sa z lavičky a mieril si to tam kde vyriešim náš prvý problém.

Bella

Stála som pred dverami pekného a útulne vyzerajúceho domu. Zazvonila som a čakala až mi otvorí. Dvere sa otvorili a ja som zo seba vydala chabé:

"Ahoj Matt."

"Ahoj Bella. Beth tu nie je ale ak chceš zavolám jej."

"Nie vlastne som prišla za tebou." Celkom prekvapene na mňa pozrel no pustil ma ďalej.

"Tak čo by si potrebovala Bella?" Usmial sa.

"No vieš..uhm...Dylan mi dnes povedal o tej stávke." Vysúkala som zo seba a Matt stuhol.

"No..ehm.. a ako ti môžem pomôcť?"

"Chcela by som vedieť všetko o nej." Povedala som opatrne a Matt sa zatváril tak nejak divne.

"No...keď ťa vtedy prvý krát videl, trošku sme sa pochytili lebo si myslel, že je dokonalí. Zo srandy som povedal, že sa stavím, že ťa do postele nedostane, pretože som vedel, že ty nie si žiadna kurva ako tie nádhery na škole. Lenže náš veľký Dylan povedal, že stávku berie, a že do mesiaca sa s ním vyspíš. Šlo to normálne a ja som videl, že sa začal správať inak. Raz za mnou prišiel a povedal, že s tou stávkou už nechce mať nič spoločne a chce ju zrušiť. Ja som si myslel, že je ožratý, pretože on sa nevzdáva. Poslal som ho preč nech si to premyslí no potom prišiel zas. Keby si ho vtedy videla. Skoro sa tu zložil, že ju musím zrušiť, pretože o teba nechce prísť, že a do teba zamiloval a nechce spraviť žiadnu somarinu. Keď som ho videl tak mi došlo prečo bol taký iný a na základe toho, že som si predstavil tú istú situáciu s Bethany som mu povedal, že to ruším. Potom som si uvedomil, že ti tým ublížim a omylom som rozbil tú vázu čo kedysi bývala tam."

Povedal a ukázal na miesto kde stávala čierna váza so žltými ornamentmi.

"Bell ja som ti vážne nechcel ublížiť a teraz viem, že všetko je kvôli mne. Nesmieš ho opustiť. Miluje ťa viac ako seba. Vidím to na ňom a sám mi to povedal."

Myslí to vážne. Miluje ma viac ako seba? Dokážem mu odpustiť? Stávku zrušil keď sa do mňa zamiloval. Odpustím mu?

Dylan

Stál som pred dverami (de ja vu 😁) na ktoré som zaklopal.

"Ale čo.. sa tu dnes striedate ako na páse." Ironicky sa zasmiala tá ropucha.

"Vtipné." Povedal som a odtlačil ju od dverí a napochodoval si to do jej obývačky.

"Nečudujem sa, že ste spolu. Obydvaja taký istý." Odvrkla mi a ja som len pretočil očami.

"Tak načo tu si ty?"

"Dáš nám pokoj! Navždy! A je mi jedno čo si o tom myslíš proste dáš!" Zakričal som podráždene.

"Lebo čo?"

"Ver mi nebude to pekné! To, že ten tvoj Lucas nechal teba neznamená, že budeš robiť zle Belle. Keby si nebola sprostá a zabudla na toho sukničkára, mohla si teraz byť niekde na sedačke zo svojím normálnym priatelom a nemusela si tu ničiť životy druhým!" Zakričal som na ňu zasa.

"Myslíš si, že je to jednoduché? Stratiť človeka, ktorého miluješ?" Odkričala i ona.

"Nevieš si predstaviť ako dobre. No rozmýšlaj. Keby vtedy Bella Lucasa chcela tak keď ťa odkopol kvôli nej a ona sa okolo neho vešala tak by asi boli spolu nie?" Povedal som jej.

"A pokial viem neboli! Pretože Bella o neho nemala záujem. Takže pol roka si jej život ničila zbitočne. A teraz jej ho zbitočne ničíš znova. Čiže si teraz zbalíš svoje caky-paky a necháš Bellu do koca života napokoji inak ťa vážne nič pekné nečaká!"

Pozerala na mňa ako na vyoranú myš.

"Dúfam, že sme sa pochopili!" Prykívla a ja som spokojne odišiel. A teraz to najdôležitejšie.

***

Zaklopal som na dvere (de ja vu 2 😁)
Po chvíli konečne otvorila a mne sa naskitol pohľad na uplakanú Bellu.

"Než čokolvek povieš alebo ma vyhodíš (omylom som sem napísala, že vyhoníš😂😂) tak by som ti chcel povedať, že Chloe už nikdy neuvidíš."

♡♡♡♡♡♡♡♡♡♡♡♡♡♡♡♡♡♡

AHOOOOJ :)

Máme tu ďalšiu časť a mi dúfame, že sa vám páči. Ak áno tak dajte vote ☆ a nejaký ten komentík.

Ďakujeme za prečítanie :)

Maca&Haňa❤



He make me love him ♡(SK)Onde histórias criam vida. Descubra agora