Bellin pohľad
Pamätáte ako som vám pred nedávnom povedala že chcem
aby sme boli len priatelia? A on
mi teraz povie že ma miluje? Fúúúú. Skoro som zinfatktovala. Ani som
sa s toho nespamätala a už bol zasa na mne nalepený. Nie že by mi to vadilo. Teda ja vlastne neviem či
mi to vadí alebo nie. Neviem čo k nemu cítim. Každopádne som spolupracovala.
Už som ledva zadržala dych,
tak som sa od neho odlepila a zalapala som po dychu. Začal sa vyškierať ako retardovaný. Zasmiala som sa s ním, však čo. No ja mám vážnejší problém.
"No... vieš .. asi som na teba s tým trošku vyletel." Trošku!??? Čo mu mám povedať. Musím priznať že je naozaj pekný. A v poslednom čase
aj o niečo milší. Teda aspoň na mňa.
"Vieš...ja vlastne neviem čo cítim." Vyletelo zo mňa. No musím povedať že som čakala niečo horšie.
Dylanov pohľad
Práve zo mňa vyletelo že ju
milujem. No neviem kde je pravda. Musím povedať že k nej niečo
cítim. Márne by som si nahováral že nie. Keď som ju vtedy prvý raz pobozkal, niečo som cítil. A nebola to ľahostajnosť. No či ju naozaj
milujem neviem ani ja sám.
"To je v poriadku. Ja vlastne... no už by som mal ísť." Vykrútil som sa z toho.
"Dobre. Tak ja ťa odprevadím." Usmial som sa na ňu. Úsmev mi opätovala. Bože je taká zlatá keď sa usmieva. Preboha už by som s tým mal niečo robiť. Toto niesom ja. Toto nieje Dylan o'Brien.
"Tak... ahoj." Usmial som sa a odchádzal som. Moja ruka sa nejako inštinktívne zdvihla a ja som jej zamával. Mal by som sa vyspať.
"Ahoj." Odzdravila a zasa sa tak milo usmiala. Čo to somnou je?
Bellin pohľad
Odišiel. A ja mám o čom rozmýšlať. Cítim k nemu niečo? Áno cítiš. Môj múdry vnútorný hlas. Ale čo ak je to pravda. Mám ho rada. Možno viac ako kamaráta. Takže sa mi páči? Moc otázok na mňa. Čiže hej. Alebo? Toto by som mohla robiť do nekonečna. Uzavrem to. Páči sa mi. Mám ho rada viac ako kamaráta. A ide to dobrým smerom. Koniec. Alebo? Dobre dobre. K tomu neskôr.
A teraz ďalší problém. Je víkend. Ja som sama doma. Nemám čo robiť. Z môjho rozmýšlania nad krutou realitov ma vytrhlo cinknutie mobilu.
Pozrela som sa na obrazovku a tam svietilo meno:
Dylan
Sms-ky
Dylan: Ahoj :) prepáč ak vyrušujem ale nemám čo robiť :(
Ja: Ahoj :) to je v poriadku.
Dylan: No vlastne už musím ísť. Prepáč. Ahoj.
Teda dlho som sa nezabavila. Zasa mobil zasvietil a ja som poskočila od šťastia že mi napísal. No bola to Bethany.
Beth: Čauky :* nešla by si niekam? Je víkend a ja idem odpadnúť od nudy -_-
Ja: Jop. Nápodobne. Tak za 20 min. pred nami ?
Beth: súhlas :***
Aspoň niečo. Rýchlo som sa vychystala aj keď neviem kam ideme. Obliekla som si čierne potrhané rifle a čisto biele tričko. K tomu ešte koženú čiernu bundu a môžem ísť.
Dylanov pohľad
Pred chvíľou mi volal Matt že by sme niekam mohli zájsť a ja som dlho neváhal keďže nemám čo robiť.
Už by ma mal čakať. Vyšiel som a on stál hneď pred dvermi. Očividne sa ma nemohol dočkať :D.
"Nazdar." Pozdravil som ho.
"Čau. Ideme do baru?" Myslím že na odpoveď čakať nemusel keďže som to ja.
"Že váhaš." Kráčali sme a Matt vytiahol niečo čo som nechcel rozoberať.
"A čo naša stávka? Dúfam že si na ňu nebazudol." Zaškeril sa.
"Nie nezabudol."
"Tak čo? Pracuješ na tom? Alebo sa hned rovno vzdáš?" Nikdy!
"Nie. Nemienim sa vzdať! Náhodou zatial to ide celkom dobre." Spomenul som si na ňu. Ako sa na mňa usmieva. Aká je pri tom zlatá. Začal som sa vyškierať ako debil. Dúfal som že si to Matt nevšimol. No asi som dúfal málo.
"Čo sa tak vyškieraš?" Pobavene na mňa pozeral.
"Ja? Ja sa neviškieram!" Klamal som čo najlepšie. No zasa to nestačilo.
"Na koho si myslel?" Pýtal sa zvedavo.
"Na nikoho. Neviem čo stále máš." Vyletel som na neho.
"Ty si myslel na Bellu?" Zasmial sa.
"Nie!"odsekol som no nie zrovna presvedčivo.
"Ale ale. Niekto sa nám tu pomiatol." Smial sa.
"Nepomiatol som sa a už vôbec som na ňu nemyslel."povedal som pokojne. Nemám v pláne sa mu tu zverovať.
"Ako myslíš kamoš. No aj tak viem že si na ňu myslel." Zaškeril sa a ja som prevrátil očami.
"Furt budeš? "Strelil som ho pohľadom.
"Ale veď nič nerobím." Zasmial sa znova. Drgol som do ňho a on sa ledva udržal na nohách. Neváhal a hneď mi to oplatil. No ja som bol sa to horšie. Pravda pre moje šťastie som pristál nohou v blate. Moje čierne vansy utrpeli.
"Fasa!" Prebodol som ho pohľadom.
"Ale no. Veď si za to môžeš sám!" Smial sa mi. Ja som na ňho zagánil pohľadom a pucoval som si vansy od blata listami zo stromu. ( 👏👏👏👏)
Nič lepšie ma totiž nenapadlo.
Od môjho domu do klubu to bolo zhruba 2 kilometre a s naším čaptavím krokom a plus k tomu son si čistil boty som odhadoval,že tam nebudeme skôr ako za hodinu. Bol som ale rád že som sa vykrútil z tej témi. Nerád by som si mu tu vylial srdiečko. No neustále mi po hlave behala jedna osoba. Bell.
Ako to sňou je? Sám neviem. Inokedy mi baby padnú k nohám. No ako hovoril Matt,ona je iná. Nie je taká ako ostatné. Možno to s ňou nebude najlahšie. No zasa na druhej strane, musím uznať že sa mi tak trochu páči. A že ju mám rád i za ten krátky čas čo ju poznám. Nestáva sa to často. Mám taký pocit že som pri nej akosi vymäkol. Musím ale uznať, že to je asi aj z časti preto, lebo chcem aby mi verila. Aby si o mne nemyslela že som drzí a podobne. No týmto sa asi dostávam k jednému záveru, s ktorým som za žiadnu cenu nerátal.
Už to nieje len o stávke.
-------------------------------------------------------------
1000 slov 😊
Ahoooj. Najprv sa chcem
ospravedlniť že dlho nebola
časť, ale akosi som sa nemohla
dostať k telefónu. A teraz by sme sa vám chceli veľmi poďakovať k 200 pozretiam. Ďakujeme. Dúfame že sa vám ďalšia časť páčila ak ano tak dajte votes ☆ budeme radi a ak máte nejaké otázky,pripomienky a všeličo iné tak dajte koment 😊.
Ďakujeme za prečítanie :33
Maca&Haňa❤
VOCÊ ESTÁ LENDO
He make me love him ♡(SK)
FanficBella býva v menšom meste v Springfielde. Má tam aj najlepšiu kamarátku Bethany. Prvý deň v škole Bella uvidí nového chlapca menom Dylan,ktorý sa jej ako inak zapáči. Dylan sa začne baviť s Mattom ale Bella ho nezaujíma. Neskôr sa Matt staví s Dylan...
