He make me love him ♡(SK)

Nevolnosti

BELLA

"Takže máte nejaké nevoľnosti, alebo niečo podobné?" Spýtala sa ma doktorka a ja som slabo prikývla. "Áno, dosť často zvraciam. Najhoršie to je ráno, a takto sa to opakuje celý deň."

Sestrička si tam niečo zapisovala a doktorka sa slabo usmiala. "Dobre. Myslím, že viem čo sa s vami deje. Slečna teraz mi úprimne odpovedzte. Mali ste už pohlavný styk?" Nasucho som prehltla a slabo som prikývla. Toto vôbec nejde dobrou cestou.

"Fajn..ľahnite si sem prosím." ukázala na miesto vedla nej, kde bola posteľ (chápeme sa snáď😂). Poslušne som si ľahla a celá som sa triasla. Doktorka si toho všimla a slabo sa usmiala. "Vôbec sa nemusíte báť. Iba Vám spravím sóno." Prikývla som a sledovala som ako mi na brucho natiera nejaký gél a potom priložila prístroj, ktorým jemne krúžila po mojom celom brušku. Jemne sa usmiala a ja som sa na ňu nechápavo pozrela.

"Gratulujem slečna Derevy. Budete krásna mamička." povedala doktorka a ja som na ňu vypleštila oči. Ozaj práve povedala, že budem mama?

"P-prepáčte, ale nepomýlila ste sa?" spýtala som sa z nádejou, že mi iba klame. Nie žeby som to dieťa nechcela, ale...proste som z toho šokovaná.

"Som si tým istá. V brušku nosíte váš nový poklad. Ste na začiatku 1 mesiaca tehotenstva. O pár mesiacov Vám bude po dome pobehovať malé dieťatko." usmiala som sa nad tou predstavou ako budem mať svoje dieťa a budem ho spolu s Dylanom vychovávať. Počkať! Dylan! Bože, on ma zabije. Ako bude reagovať? Bude rád, alebo ma pošle k vode? Priveľa otázok a ani na jednu neviem odpoveď.

"Uhm...tak ďakujem teda." odpovedala som potichu. "Je tu ešte jedna možnosť..." Začala ale ja som jej hneď skočila do reči. "Nie, nechcem zabiť moje dieťa." doktorka sa usmiala a prikývla. "O mesiac príďte na kontrolu." prikývla som a zobrala som si svoje veci. "Dovidenia" pozdravila som a doktorka zo sestričkou mi odzdravili.

Otvorila som dvere a vyšla som von. Na stoličke ma ešte stále čakala Bethany. Mala som neutrálny pohlad, ale v mojej hlave panovala obrovská bitka mojich myšlienok. Nevedela som či sa mám tešiť, alebo plakať.

"Tak..?" spýtala sa Bethany a ja som na ňu pozrela neutrálnym pohľadom.

"Beth...ty budeš teta." pozrela som sa dole a Beth na mňa ihneď skočila a začala ma objímať. "Panebože, Bella! Veď ty si budúca mamina!" radovala sa a ja som prikývla "ja viem" odpovedala som jej a Beth sa potom odtiahla. "Ty sa netešíš?" spýtala sa ma a ja som pozrela dole. "Bell...že nechceš to dieťa zabiť!" spýtala sa ma rozhorčene Beth a ja som ihneď pokrútila hlavou. "Nie to nie..to by som nikdy nedokázala spraviť. Len...proste neviem ako zareaguje Dylan, mama, proste všetci." Povedala som smutne a Beth ma ihneď objala.

"Neboj to bude dobré." šepkala mi do vlasov a mne sa tlačili von slzy. "Poďme už odtiaľto. Nechcem tu byť" povedala som a Beth prikývla a vyšli sme von.

***

"Ďakujem Beth za všetko." povedala som jej keď už odchádzala domov. Bola so mnou až do večera a snažila sa ma upokojiť.

"Niet začo. A nezabudni čo som ti povedala." mrkla na mňa a ja som prikývla. "Neboj, poviem mu to keď uznám za vhodné." povedala som a ona prikývla a už išla preč.

Išla som hore do izby a zavrela som za sebou dvere. Mama bude celý týždne s Robertom, takže budem sama doma. Musím si vymyslieť nejaké aktivity aby som sa tu neunudila k smrti. Aj keď..bude ťažké vyberať nejaké aktivity kedže maličký mi to zakazuje.

Zobrala som si mobil a zavolala som Dylanovi. Po 2 zazvoní to zodvihol. "Ahoj láska, všetko v poriadku?" ihneď sa spýtal a ja som sa usmiala. "Áno, všetko je v najlepšom poriadku. Len som chcela počuť tvoj hlas." usmiala som sa a nervózne som sa hrala s vlasmi. "Ľúbim ťa, čo robíš?" spýtal sa a ja som rýchlo rozmýšľala čo mu poviem, nemôžem mu povedať, že rozmýšlam o tom ako budeme vychovávať naše dieťa. Ešte je na to skoro.

"Láska si tam?" spýtal sa neistým hlasom a ja som nahlas prehltla. "Ehm..áno. Kde inde by som bola?" povedala som čo najviac presvedčivo. Zrazu ma naplo a ja som hodila telefón na posteľ a utekala som na záchod. "Láska! Bell! Čo sa deje? Haló?" Počula som ako Dylan na mňa kričí ale ja som to ignorovala a vyvrátila som všetko čo sa dalo. Bože, krpec mi dáva naozaj zabrať.

Opláchla som si ústa a išla som naspäť do izby. Zobrala som si telefón a Dylan tam ešte stále bol. "Už som tu." Povedala som úplne bez života. "Panebože miláčik! Čo sa stalo? Si v poriadku? Počkaj hneď som pri tebe." Chcela som namietať aby nechodil ale on už stihol zrušiť hovor.

Frustrovane som si zašla rukami do vlasov a jemne som sa za ne zaťahala. No super, teraz príde Dylan a bude vedieť, že niečo nie je v poriadku. Čo mu mám povedať? Rýchlo som vytočila číslo Bethany a čakala som kým zodvihne.

"Haló? Bell? Čo sa deje?" "Beth, ja potrebujem pomoc! Dylan sem zachvíľku príde, pretože sme spolu volali a ja som počas telefonátu vracala. Čo mu mám povedať?" rýchlo som hovorila a pozerala som z okna či neuvidím Dylana.

"Bell povedz mu pravdu. Bude to tak najlepšie. Tak či tak to raz zistí, a čím skôr tým lepšie." Povedala a ja som si povzdychla. "Ja viem...tak teda. Drž mi palce. Ahoj." povedala som smutne "drž sa. Ahoj." zrušila som hovor a čakala som na Dylana, ktorého som videla ako vystupuje z auta a uteká k našim dverám.

Išla som dole a otvorila som mu. Ihneď ma stiahol do jeho objatia. "Miláčik. Tak som sa o teba bál." hladkal ma po vlasoch a potom sa odomňa odtiahol.

"Dyl ja...poď si prosím sadnúť. Musím ti niečo povedať." povedala som potichu a kráčala som do mojej izby. Sadla som si na posteľ a Dylan si sadol oproti mne.

"Tak hovor. Čo sa deje?" popohnal ma a ja som sa zhlboka nadýchla.

"No...Dyl..ty..ja..my...no proste o pár mesiacov tu bude behať naše dieťa. Dylan ja...ty budeš ocko." povedala som Koktavo a pozrela som sa na neho. Mal otvorené ústa a bol asi veľmi šokovaný.

DYLAN

Čo to práve povedala? Bože ja budem otec. Ja budem otec! Ja budem fakt otec! Ihneď som ju objal a dal som jej vášnivý bozk. "Takže sa nehneváš?" spýtala sa Bell keď sme sa od seba odtiahli. "Nie. Samozrejme nie! Ja som štastný! Veď mi budeme rodičia!" objal som ju pevnejšie a pobozkal som ju na čelo. "Milujem ťa, milujem VÁS." šepol som a Bell sa usmiala "tiež ťa milujeme." usmial som sa a zohol som sa k jej brušku kde sa vyvíja naše dieťa. Pobozkal som ju na bruško a spokojne som sa usmial...

Ahojte. Nová časť, ktorá vás dúfam potešila💖pomaly, ale isto sa nám príbeh končí, ale ešte vás čaká zopár častí k úplnému koncu💟

We love you guys!

Maca&Haňa❤️