S Anjelom alebo Démonom ?

7.Kapitola

Zobudili sme sa a vyrazili von.Elisa si veselo poskakovala do rytmu pesničky Polka Polka Polka ( https://www.youtube.com/watch?v=fjummrL-ZgU ) a ja som sa k nej pridala.Bolo to celkovo zábavné.Dorazili sme pred železnicu keď vtom sa začali triasť. ,,Zachviľu je tu."povedala som Elise a ona sa len usmiala.Keď už zastavoval tak sme nastúpili.Bol to "kráľovský vlak".Naozaj luxusný ale nikto tam nebol.Sadli sme si na luxusnú sedačku a porovnali s naším oblečením.Anjel a Démon sa premenili na ľudí a sadli si k nám. ,,Čo je to za vlak ?"opýtala som sa Anjela.Elis len na mňa pozrela a pochopila.Všimla som si že má tiež Anjela a Démona.  ,,Je to vlak..."  nedopovedal Anjel lebo nemal odvahu.Démon prekrútil očami a dopovedal: ,,Vlak, ktorý vedie duše do miesta kde sa súdi ich osud." a pousmial sa lebo vedel, že mám viac hriechov než dobrých skutkov.Prudko som vstala a rozbehla sa k východu.*Nie ! Ja nechcem umrieť !* vravela som si v duchu zatiaľ čo ma naháňal Démon s Anjelom. 

,,Mám ešte čas ! Prečo ?! Ja nechcem umrieť !"vrieskala som chrapľavým hlasom na celý vlak keď som prechádzala cez dvere ku koncu vlaku.

,,Tvoj čas už pred rokom vypršal ! Mala si už ísť už po tom incidente s Máriou lebo vtedy bola príležitosť !" kričal za mnou Anjel. ,,Pozri sa ako to Elisa berie v poriadku !" dokončil.

,,Je ešte dieťa ! Má pred sebou budúcnosť ! Ona nevie čo ju čaká ! Nechajte aspoň ju keď mňa nie !"kričala som a po tvári mi tiekli slzy.

,,Jej čas prišiel ako tvoj."povedal v poriadku Démon, ktorý sa menil na svoju pravú podobu, na čiernu hmlu, ktorá pohltila čo chcela no mala ľudskú podobu.Anjelovi narástli krídla a mal iba nohavice.Prudko som otvorila posledné dvere a vyšla som von kde bolo vidieť ako ide vlak po koľajniciach a svet sa pomaly stráca.Zamkla som dvere a vyliezla po rebríku hore na strechu vlaku.Blížili sme sa do tunela no hneď na to vyliezli hore Anjel a Démon. 

,,Neurobíš to !"zakričal presvedčený Démon.

,,Odkiaľ to ty môžeš vedieť..."zašepkala som a stála tam so zatvorenými očami keď sme prudko išli s vlakom do tunela.Myslela som si, že v tej  chvíli umriem, no bola som príliš naivná na svoje sebavedomie.Vznášala som sa v rukách Anjela, ktorý so mnou lietal nad tunelom a sledoval ma so strachom v očiach s tým, že som určite v poriadku.Otvorila som oči a pozrela sa do jeho. ,,Nepozeraj sa na mňa... prosím..."zašepkala som so slzami na tvári, ktoré sa mi prudko spustili.Odvrátil zrak no naďalej lietal vo vzduchu.Tvár som zatlačila na jeho hruď a zacítila som ako s ním trhlo.

,,Prečo ? Prečo všetci musíme umrieť ?"zašepkala som mu do hrude a jednou rukou som mu jemne udierala do hrude.

,,Neviem... som iba pešiak na poly môjho pána a mojou úlohou je ho len poslúchať a podporovať aby vyhral a tým uspokojiť jeho pocity k hre..." povedal a položil tvár na moju hlavu.

,,A ja som len obeť jeho hry... ty si pekný bastard."povedala som cez zuby a so slzou sa naňho pozrela. ,,Ty pešiak... si iba pešiak, ktorý nemá vlastnú vôľu... Tvoj pán ti vnútil svoju vôľu a ty potom nemáš svoj vlastný cieľ !"zakričala som a vyletela mi posledná slza.

Sklonil hlavu aby sa na mňa nepozrel a zasyčal.Potom povedal: ,,Je to tak.A ja to nezmením.Mrzí ma to čo som ti spôsobil a mrzí ma aj to čo ti budem musieť urobiť." a zrazu sme sa ocitli v inej miestnosti... mučiarni...

,,Nie !" zvrieskla som keď ma už chcel dať na jeden z mučiarských nástrojov. ,,Prosím..."zašepkala som a spustila som vodopád sĺz.Potom som si uvedomila, že to len tomuto svetu len prospeje...Usmiala som sa a začala sa smiať.Kat len na mňa s nechápavým výrazom pod maskou pozrel keď sa chystal ma ubičovať. ,,Čomu sa smeješ ?!"zvrieskol na mňa niekto.

,,Vám, tomuto svetu, vašej blbosti a prístupu k tomuto svetu... Na nič sa nezmôžete len ničiť sny a všetko čo chcú ľudia a prečo sa toľko pre to dreli... je to nefér."poviem a pozriem bláznivým pohľadom s náznakom, že som sa naozaj zbláznila na kata. ,,Do toho... Ubičuj ma lebo nič iné nevieš len byť niečí pešiak."poviem a uškrniem sa.

,,Pustite ju."povedal a kat ma pustil. ,,Máš vyrovnané skutky.. musím ťa nechať žiť až kým ich nebudeš mať nevyrovnané."povedal a zrazu som sa ocitla znova v náručí Anjela ako letel.

,,Kde sme to boli ?"opýtala som sa a on sa len nevinne usmial.

,,Nechcem aby si išla ku mne alebo k Démonovi." povedal a padla mu slza na moje líce.

,,To ani ja..."povedala som a pozrela sa na jazero neďaleko nás.

,,Nechám ťa ísť tam, nebudem ti brániť, len mi dovoľ aspoň sledovať tvoju smrť ako tvoje narodenie... prosím."povedal a pustil ma na zem.

,,A ja sa chcem tiež pridať." povedal démon s rukami na hrudi a opierajúci sa o kamenné zábradlie tunela.

,,Dobre..."povedala som sa a o päť minút som stála pred jazerom.Otočila som sa k nim a objala ich. ,,Budete mi chýbať..."povedala som a so slzami som vošla do jazera, keďže som nevedela plávať tak som sa tým netrápila.Ponorila som sa do vody a pre istotu keby ma voda vzala hore som sa oviazala kameňmi som padala dole na dno a pozerala sa hore na vrch jazera.

*Zbohom v inom svete pešiaci...* pomyslela som si keď som umierala a zatvárala oči...

(Táááááááááááááákže tu je vaša posledná kapitola s drastickým koncom a dúfam, že sa vám páčila táto kniha a hodíte tam ten VOTE, Koment a že ste sa vôbec a to pozreli, ďakujem ^_^")