S Anjelom alebo Démonom ?

4.Kapitola

Ležala som na tej posteli a tlačila na seba uterák.On mi chytil ruky a dal ich za moju hlavu.

,,No tak , vieš kričať ?"zašepkal keď sa zohol k môjmu uchu.

,,Veľmi rada by som kričala ale nemôžem."povedala som a pokúsila som sa mu zaprieť.

,,Škoda.Keby ťa teraz videl Anjel , nechal by ťa len pre mňa..." povedal a olizol mi uchu.Zaprela som sa od nechuti ale nijak to nepomohlo.Začal sa smiať a ja som zatvorila oči , popravde mi už bolo jedno čo so mnou spraví... Keď v tom zo mňa zliezol a niečo udrelo do steny , otvorila som oči a Anjel schytil Démona pod krk a pritlačil ho k stene.

,,Ty dobre vieš , že to nesmieš a nezmeníš to !" zakričal cez zaťaté zuby Démon.

,,Má to jeden malý háčik.Tie sliepky a kravy sú začarované a keby sme ich nestihli do polnoci podojiť a pozbierať vajcia , skončili by sme ty dobre vieš kde a ona by nemala ani jedného z nás." povedal Anjel a Démona umlčal.Po chvíli ho pustil a on sa na mňa pozrel a zmizol.

,,Ďakujem..."zašepkala som keď som si sadla a sklopila zrak.On sa ku mne otočil a vložil mi palec pod bradu a prinútil ma pozrieť sa naňho.Pozerala som sa do jeho hlbokých modrých očí , ktorým sa ani nebo nevyrovná.Jeho pery sa jemne dotkli tých mojich a ja som sa len musela poddať.Potom bez rozlúčky zmizol a potom to vyzeralo ako keby som bozkávala vzduch.Vzdychla som a zahasila svetlo a šla spať.

***

Ráno som sa vzbudila čo najskôr a obliekla sa.Zišla som dole do kuchyne a začala variť raňajky.Palacinky.Netrvalo mi to dlho a urobila som vysokú kôpku palaciniek.Niekto kráčal po schodoch a zamieril do kuchyne.Mária.

,,Dobre ráno."pozdravila som ju s úsmevom keď si sadala a začala robiť čaj.

,,Dobre ránko Amanda.Palacinky ? Krásne voňajú."povedala a trocha prižmúrila oči aby lepšie sa nadýchla vône palaciniek.

,,Áno.Smiem sa vás na niečo opýtať ?"spýtala som sa.

,,Samozrejme."

,,Ako ste vedeli , že sem prídem ? Ako viete o Anjelovi a Démonovi ?"spýtala som sa a ďalej hľadela pred seba na variaci sa čaj lebo som nemala odvahu sa otočiť.

,,Povedali mi to moji strážcovia.Mám tiež Anjela a Démona."povedala.Zarazene som sa k nej otočila a uvidela som , že sa usmieva.Naložila som jej na tanier palacinky a konečne uvarený čaj.

,,Konečne som našla niekoho kto je rovnaký ako ja."povedala som keď som si sadala so svojou porciou.Ona sa len usmiala a nečakane rozkašľala.Bol to veľmi hrubý kašeľ.Začala vypľúvať trocha krvi a ja som prudko vstala a pomohla jej do kúpeľne , ktorá bola hneď za ňou.Keď skončila bolo jej už lepšie a ja som sa čudovala , že ešte stále neumrela.

,,To je v poriadku.To sa ti bude stávať tiež keď sa ešte nerozhodneš koho si vybrať."povedala keď si sadala na stoličku.

,,Mám sa na čo pripraviť."povedala som a dotkla sa jej ruky kde už sa jej robili kopčeky kde mala žily.Pozrela sa na mňa a druhou rukou vzala tú moju a vložila niečo do nej.

,,Opatruj sa."povedala , vstala a odišla von.Asi do záhradky.Ja som otvorila svoju dlaň a našla som tam náhrdelník s príveskom krídel napol čierne a temné , ktoré patrili Démonovi a druhá polovica , ktorá patrila Anjelovi.Nasadila som si náhrdelník a vložila tvár do dlaní.

,,Dobré ránko." povedal veselý hlas Démona ako keby sa nič včera nestalo.

,,Dobré ránko." povedal tiež Anjel.Ja som vstala a naložila im palacinky a dala čaj.Keď dojedli išli za mnou vo vlčej podobe von.Vošla som do stodoly ale neboli tam kravy a všimla som si že ani v kúrnikoch neboli sliepky.Vyliezla som na vyššie poschodie stodoly.Ľahla som si do kôpky sena a snažila som zaspať spolu s Anjelom a Démonom.A podarilo sa mi to.

Ospravedlňujem sa , že je to tak krátke ale chcem pokračovať v knihe Jed v láske =/ =) =D