S Anjelom alebo Démonom ?

2.Kapitola

Hneď na začiatku som uvidela svetlo a moju matku no na jej pravej strane bol anjel a hneď na ľavej bol démon.Dúfala som , že mi neublížia a ani neublížili , práve naopak , väčšinov ma chránili (veď preto sa volajú strážcovia).Pomáhali mi urobiť môj prvý krok , povedať moje prvé slovo ale aj svoje neslušné slovo , pomáhali mi s mojimi emóciami a pod. Nastal prvý deň škôlky , bola som tam ako sama , ktorá sa s nikým nebavila a bolo mi to jedno lebo som mala svojich dvoch strážcoch.Takže škôlku som mala za sebou , teraz škola.Šikana prvý ročník , šikana druhý ročník , šikana tretí ročník , šikana štvrtý ročník , šikana piaty ročník , šikana šiesty ročník , menšie vraždenie siedmi ročník , bezkontrolné zabíjanie ôsmi ročník a blázinec deviaty ročník.Nič moc ale čo už.Vypustenie z blázinca v šestnástich.Zatiaľ úžasné , však ?Démonovi sa najviac páčil siedmi a ôsmi ročník a anjel plakal ale jemu sa páčilo , že som sa išla zmeniť do blázinca.Sme skvelá trojica , aj ja si myslím.Gympeľ v ťahu spolu s vysokou.Kto by si myslel , že tak skončím.Matka neskôr zomrela a otca som nemala.Ale po niekoľkých dňoch som išla na čierno po vlakoch a natrafila na menšie mesto kde som bola len chvíľu a robila všetko aby som prežila (všetko čo sa Anjelovi nepáčilo).Keď ma začalo hľadať pomaly celé mesto , musela som utiecť znova vo vlaku na čierno...

Rozbehla som sa z kríkov hneď čo sa vlak rozbehol , prv som hodila tam tašku a potom som tam skočila a zatvorila vlakové dvere.Vzdychla som a predo mnou sa obidvaja zjavili.

,,To nebolo veľmi rozumné čo si robila v tom meste." povedal Anjel.

,,Sklapni Anjel ! Bolo to skvelé Amanda." povedal Anjelovi a pochválil ma Démon a potom si opravil čierny klobúk a prisadol si ku mne.Anjel sa len zamračil a založil si ruky na hrudi.

,,Mala si sa tomu postaviť čelom a brať svoju vinu za svoje skutky." povedal Anjel a ja s Démonom sme len prekrútili očami.

,,Dajte mi obidvaja pokoj.Chcem si konečne oddýchnuť a pripraviť sa na niečo nové..."povedala som a hlavu položila na Démonovo rameno a zaspala.Démon už chcel si privlastniť moju dušu ale Anjel povedal: ,,Ešte máš čas a ani nevieš či bude chcieť teba !"

Zobudila som sa na prudké búchanie chvostom o moju hlavu a zaskučanie do ucha.Anjel vo vlčej podobe ma budil na to aby sme vystúpili lebo aj Démon si trochu prispal.Vstala som a Démonovi sadla na zem hlava s celým telom lebo sa o mňa opieral.Prudko si chytil hlavu od bolesti a nasadil si naspäť svoj šarmantný čierny klobúk a tiež sa zmenil vo vlka ale čierneho.Nie je to nič zložité ich menenie , viem kedy sa menia lebo sa okolo nich spravia čiary ako hmla len Démonovi čierne a Anjelovi biele.Otvorila som dvere a prudko som skočila počas jazdy a kotúľala som sa po menšom kopci.Hneď za mnou skočili Anjel a Démon.Už si na seba zvykli a nebili sa ako za mlada.Postavila som sa a otrepala špinu zo seba a oni tiež.Porozhliadla som sa a neďaleko bola ohrada.Rozžiarili sa mi oči a rozbehla som sa tam a taška na pleciach mi naskakovala podľa rytmu mojich nôh.Pekných desať minút som behala až som konečne dorazila na nejakú farmu.Anjel a Démon ku mne hneď pribehli a museli sa prv rozdýchať. 

,,Môžeme ich poprosiť aby sme u nich ponocovali." navrhol Anjel.Démon na to len prekrútil očami a navrhol tiež.

,,Nie ! Budeme tu ako nejaký príživníci v stodole po tajmu aby nás nikto nevidel." a zasmial sa.

,,Ja súhlasím a Anjelom.Spýtame sa či tu môžeme nocovať a ak nie , tak pôjdeme ďalej , to mesto nie je veľmi ďaleko od tohto vidieka."povedala som a vykročila nájsť dvere , ktoré boli na verande.Jemne som na nich zaklopala.Po chvíli mi otvorila dvere o niečo staršia žena.Vyschlo mi v hrdlu ale Anjel ma trochu s nosom popostrčil aby som sa nebála a že sú vždy pri mne.

,,Dobrý deň... ja... mohli by sme tu na pár dní ponocovať  ?"spýtala som sa nesmelo a žena sa jemne usmiala.Bol to úsmev , ktorý sa vekom už opotreboval.Ja som sa trocha zohla aby som dala najavo kto je tu nadriadený.

,,Utekáš pred zákonom , však ?"spýtala sa jemne.

,,Ja..." *Hlavne neklam !* pokarhal ma v hlave Anjel. ,,áno..."dokončila som a sklonila zrak hanbou.

,,Ja som bola tiež taká.Poď ďalej."povedala a uhla sa mi z cesty aby som mohla vojsť.

,,Naozaj ?"spýtala som sa a poobzerala som si jej domček.Bol malý ale mal dve poschodia.

,,Áno.Včera mi zomrel manžel a tak tu bývam už sama."

,,Ohh... to ma mrzí."povedala som smutne ale ona sa len zasmiala.

,,Bol to bastard.Nikdy mi nepomáhal a bol iba obyčajný príživník."povedala a utrela si imaginárnu slzu. *Tá žena sa mi páči.* zašepkal mi teraz Démon v hlave.Ja som len sa naňho pozrela a on zakýval s chvostom.

,,Mám tu pre vás miesto ale budete mi musieť aj pomôcť , dobre ?A mimochodom , som Mária."a odišla do kuchynky. ,,Môžete sa vybaliť hore."dopovedala a ja som sa rozbehla hore spolu s Anjelom s Démonom.Otvorila som dvere (iné tam neboli , ktoré nemali na sebe: Zákaz vstupu! Mala som pocit ako keby nás už očakávala).Bola tam posteľ , skriňa , okno a pracovný stôl.Vybalila som sa a Anjel s Démonom si už našli svoje miesta.Ja som si ľahla na posteľ a konečne som sa mohla normálne vyspať.