Teen Wolf & Pretty Little Liars

~17~

Táto časť bude trochu kratšia a asi sa tam skoro nič ešte nevyrieši, ale počkajte si na ďalšiu :)
Opäť vám ďakujem za voty a komenty, tí čo píšu príbehy vedia ako veľmi to dokáže potešiť :) ♡ A aj keď viem, že niektoré príbehy majú omnoho viac votov, komentov, aj pozretí, pre mňa znamená veľa aj to čo mám vďaka vám teraz
♥ -CatLover

Stiles hovor hneď zrušil, chvíľu len vydesene hľadel pred seba. Mohol to do mobilu aspoň zahovoriť, no už bolo neskoro.
,,Stiles?" zamával mu pred očami Liam.
,,Lydia, pozri aké má rozšírené zrenice. Hej, dal si si LSD alebo niečo iné?"
No LSD to určite nebolo.
,,Si v poriadku?" opýtala sa ho Lydia, ktorá nemala práve náladu na Liamov humor. A kto vie, čo všetko si Liam dal na tej diskotéke, kde bol.. (Mimochodom, všetci boli za to naňho trochu naštvaní, že nepovedal kam ide a oni sa oňho báli.)
Kira, ktorá sedela na sedačke, zdvihla pohľad.
Stiles prehltol. ,,Ja som nechcel..bolo to omylom."
,,Stiles, čo sa deje?"
,,Volal som Scottovi, nie Spencer."
,,Buď trochu konkrétnejší, prosím."
A tak im Stiles pomaly vysvetlil, čo sa stalo.
Presne tie slová, ktore použil.
Ako napríklad vlkodlak a náš skvelý veterinár.
,,Viete o tom, že Spencer je hneď vedľa v dome, však?" opýtala sa Kira.
Stiles s Lydiou si vymenili pohľad. Na to celkom zabudli. Hneď sa všetci štyria rozbehli k domu. Bočné dvere boli zamknuté, rovnako ako predné.
,,Spencer, otvor prosím." kričal Stiles.
,,Nechceme ti ublížiť." pridala sa aj Kira a pri týchto slovách sa všetci traja na ňu pozreli.
,,No tak, veď ja som jej nikdy ublížiť nechcela a ani teraz to nechcem urobiť." jej hlas znel skoro až zúfalo.
,,Dobre Kira, my ti veríme. Pocit, keď sa nedokážeš ovládať je nám dobre známy." povedala Lydia.
,,No radšej by si mala zostať v stodole. Či nie?" prehovoril neisto Liam.
,,Práveže by mala Spencer doniesť bonboniéru a kvety a prísť za ňou so slovami: prepáč, že sa ťa moja neovládateľná líščia časť snažila zabiť."
,,Stiles!" sykla Lydia. ,,Chápem, že si rozrušený, ale-"
,,Ale Spencer to počula." povedal potichu Liam.
,,Čože? Akože počula?" opýtala sa zdesene Lydia.
,,Počul som jej dych, veď bola hneď za dverami. No teraz už bežala hore."
,,A to si nám ako nemohol povedať, že bola hneď tu?!" Stilesa začínala chytať panika.
Mal pocit, že sa naňho všetko rúca, že všetko pokazil. Ťažko sa mu dýchalo a ruky sa mu mierne chveli.
No a Spencer ich vážne počula. Vôbec nevedela, čo má od takých vlkodlakov očakávať. Chceli ju azda zožrať? Alebo pohrýznutím premeniť, aby sa stala súčasťou ich svorky?
O vlkodlakoch nevedela veľmi veľa, čítala o nich niečo, no všetko to boli mýty a legendy.
Pamätala si, že zámerne preskočila kapitolu Čo robiť, keď sa ocitnete zoči-voči vlkodlakovi?
Veď načo by si to aj čítala, keď si bola istá, že niečo také neexistuje.
Veď je to celé absurdné, nadprirodzené postavy a deje sú len v rozprávkách.
Určite nie pred bočnými dverami ich domu.
A potom si niečo uvedomila.
Tú noc, keď si od nej pýtali reťaz, bol spln! A potom Liama a Scotta našla na prahu svojej izby!
Určite ju jeden chcel roztrhať na kusy, no ten druhý mu povedal, že si ešte počkajú na lepšiu príležitosť.
No ak sú to vlkodlaci, čo mysleli tou líščou časťou? Kira sa akože nemení na vlkodlaka, ale na líšku? A ďalej ešte čo? Mení sa niekto na jazveca?
Bolo tu len jediné rozumné vysvetlenie. Robili si z nej srandu.
Aj keď tu pár vecí už začínalo zapadať do seba, nemohla to byť pravda. Jednoducho NEMOHLA.

Baterkou zasvietila Ali do okna. Bála sa zakričať. Vlastne by sa nemala báť, veď neverila, že je to pravda. Naozaj tomu neverila.
Naozaj.
No istota je istota.
Ali jej nijako neodpovedala. Zrejme nie je v izbe, alebo má na práci dôležitejšie veci ako zachraňovať kamarátku pred vlkodlakmi a ktovie ešte pred čím.
Vlastne nie. Nie je to pravda. Nie sú to naozaj vlkodlaci. Nie sú.
Okno sa už teda chystala zatvoriť, keď začula zvuk.
V kríkoch napravo niečo zašuchotalo. A potom zbadala tmavú postavu, ako nehlučne prebehla na druhú stranu. Kto to bol?
Už by nezistila nič a tak zatvorila okno.
Ou. Jej mobil. Bol dole.
Spencer pomaly vykukla z izby a prešla na schodisko. V dome bolo ticho. Mala strach, že z tmy na ňu niekto skočí. Potom sa zasmiala nad vlastnou paranojou.
Veď to nie je naozaj. Všetko sú to výmysly. Je to vy-mys-le-né.

Už nepočula nikoho pri dverách, no určite to je ich taktika, ako ju nalákať von. Och. Už zase si začína myslieť, že je to pravda. Nie je to pravda.
Spencer musela vždy samu seba presvedčiť, že tomu neverí.

Keď Stiles chytil panický záchvat, Lydia sa s ním vzdialila od dverí. ,,Stiles, počúvaj ma. Všetko bude dobré. Nemaj strach a ver mi. Sme v tom spolu. Spolu to zvládneme."
,,Je to..moja..vina." Stiles vnímal Lydiin hlas rozdvojene, v ušiach mu dunelo a triasli sa mu ruky.
Sadol si na trávu a oprel sa o strom. Lydia bola pred ním a pozrela mu do očí.
,,Nie je to tvoja vina, Stiles. Ver mi."
,,Verím..ti."
Lydia sa nahla k nemu a pobozkala ho.
Inak by nezadržal dych.
A možno ho nepobozkala len kvôli tomu.