Teen Wolf & Pretty Little Liars

~21~

Je tu aby ju zabil, alebo možno zabila.
Spencer tlmene vykríkla a začala utekať preč, no A ju rýchlo dobiehal, až príliš rýchlo.
,,Spencer, to som ja, Scott!"
Už stál pred ňou a držal ju za ramená. Spencer prudko vydychovala. Jasné, kapucňu mal na sebe preto, lebo pršalo.
,,Prepáč ja som..len som ťa nespoznala."
,,Už je dobre. Neboj sa, nič zlé sa ti nestane."
,,Vlkodlaci bežia naozaj rýchlo." krátko sa usmiala Spencer a poobzerala sa okolo seba.
,,Áno." pousmial sa Scott, no potom zvážnel ,,Spencer..bojíš sa niekoho? Je tu niekto, kto ti chce ublížiť?"
Pokrútila hlavou.
,,Určite? Všimol som si, ako sa v určitých chvíľach správaš. Mne môžeš dôverovať. Pomôžem ti, ak.."
,,Nie, Scott. To nie je dôležité. Ide tu len o to..že každý má svoje tajomstvá. Nemusíš sa tým trápiť, dobre?"
Scott sa trochu zamračil, no v tme to aj tak nebolo vidno. Čo ak chce niekto naozaj Spencer ublížiť, no ona sa to bojí povedať?
Do ticha, v ktorom bolo počuť len pokojné padanie dažďa, mu zazvonil mu mobil.
Bol to Deaton.
,,Prepáč, toto musím zobrať.."
,,Jasné Scott, idem už domov, uvidíme sa neskôr."
,,Dobre, dobrú noc."

,,Scott, po toľkých neprijatých hovoroch od teba, som ani nečakal, že ešte budeš žiť."
,,No, relatívne žijem."
,,Čo sa deje?"
,,Ja len že..asi mám v sebe, alebo teda prechádzal cezomňa, neviem.."
,,Scott." Deatonov upokojujúci hlas zanechával dojem, že je všetko v poriadku, aj keď  nebolo.
Scott videl, ako Spencer zabuchla dvere na ich dome.
,,Zlý duch." vydýchol Scott a na druhej strane bolo chvíľu ticho.
,,Si si istý?"
,,Ak je pravda, že odoberá energiu aj z ľudí okolo mňa, tak potom áno."
,,To nie je dobré.." začal Deaton a Scott si pomyslel, že inak by sa asi nevolal ten duch zlý, ak by to malo byť dobré.
,,Musíme s tým niečo urobiť. Musíš podstúpiť len jeden menší rituál. Nič, čoho by si sa mal báť. No najlepšie čo najskôr."
,,Ale..kde?"
,,Musíš sa vrátiť do Beacon Hills."

Hanna nenamietala, keď Mona navrhla menšiu prespávačku.
Predsa len tam bol aj Isaac.
Všetci traja najprv na koberci hrali spoločenskú hru, Mona mala rada hry.
No občas to vyzeralo, ako keby boli hráčmi len Hanna a Isaac.
Navzájom sa vyraďovali, predbiehali, alebo sa práveže naschvál nechávali vyhrávať.
Na konci sa spolu spikli proti Mone a porazili ju.
Tvorili dobrý tím.
Isaac sa už dávno necítil tak uvoľnene a to isté sa dalo povedať o Hanne.
Žiadne nástrahy ani tajomstvá.
Navzájom si pomáhali uniknúť z ich životov.
Pri Hanne sa Isaac cítil ako obyčajný šťastný človek, Hanna pri ňom ako normálne dievča, ktorému nehrozilo žiadne nebezpečenstvo.
Potrebovali sa navzájom.

Stiles sa snažil nájsť v okolí miesta činu nejakú stopu po Malii. Emily už odišla, za čo bol Stiles vďačný, stále jej až tak neveril.
Scottovi povedal, že do stodoly sa bez Malie nevráti.
Mienil to dodržať, no po nej akoby sa zľahla zem.
Už sa začalo stmievať.
Volal jej meno, malou baterkou svietil na všetky odľahlé kúty.
Už bol naozaj zúfalý, keď v diaľke pred sebou zbadal postavu.
Určite postava dievčaťa.
Rozbehol sa tam, tak veľmi dúfal, že to bude Malia.
Odvedie ju do bezpečia stodoly, jeho Jeep už bude opravený, takže hneď na druhý deň ráno môžu odísť späť do Beacon Hills, Deaton pomôže Scottovi s tým nejakým duchom latinského názvu a všetko bude v poriadku, do Rosewoodu budú chodiť navštevovať priateľov..
Farba vlasov zmarila všetky nádeje. Malia má svetlé vlasy, toto dievča ich malo tmavohnedé.
Nebol to však len tak hocikto, keď sa dievča otočilo za jeho náhlivými krokmi, Stiles spoznal Ariu.
,,Stiles?!" opýtala sa vydesene.
Asi to nie je veľmi upokojujúce, keď máte pocit, že vás niekto v tme naháňa.
V Rosewoode teda určite nie.
,,Aria. Nechcel som ťa vydesiť. Si v pohode?"
Prikývla.
,,Niekoho hľadáš?" opýtala sa a ukázala na baterku v jeho ruke.
,,Áno." povzdychol Stiles.
,,Maliu. Bojím sa, že sa jej niečo stalo."
,,Neboj sa, bude to dobré. Nakoniec sa nájde, uvidíš."
,,Ale čo ak nie? Nemôžeme odísť bez nej. Čo ak je.."
,,Otázkami ,Čo ak?' sa neposunieš ďalej. Veci sú tak ako majú byť a nad niečim by sme sa vôbec nemali zamýšľať. Napríklad čo sa stalo, už sa neodstane. Nemôžeme to napraviť ani vymazať. Vždy je tu myšlienka, že sme niečo mohli urobiť lepšie a keby sme nepovedali určité slová, nič zlé by sa nemuselo stať. Je to však o tom, čo robíme teraz, nie o tom, čo sme urobili."
Stiles na ňu hľadel.
Jej slová boli tak pravdivé, presne tie potreboval počuť.
Stáli oproti sebe a pozerali si do očí.
A potom obaja urobili krok vpred.
O pár dopadnutí dažďových kvapiek sa im spojili pery.
Presne o tomto sa Stilesovi snívalo v prvú noc v Rosewoode. Ako sa s Ariou bozkáva v daždi.

Ochvíľu však prestali, pretože cítili, že k sebe nepatria.
Jednoducho medzi nimi chýbala vášeň.
Mali sa radi, to áno. Ale ako kamaráti.
Láska sa nedá vynútiť ani vyvolať.
Môžeme ju len cítiť. Ak nie, tak nie.

Keď Aria odišla domov, Stiles ostal chvíľu na daždi a potom sa rýchlo schoval pod najbližší prístrešok.
Ešte si pamätá, že sa k nemu niekto blížil.
Mohla to byť Alison, ale cez dážď dobre nevidel.
A navyše tá osoba mala na sebe mikinu s kapucňou.
Čo sa stalo potom, už nevie presne, všetko sa zlialo do jednej čiernej škvrny, no do stodoly sa nevrátil.
Ani večer, ani v noci.
A nebolo to pre hustý lejak.
V tom vôbec nebol problém.