Teen Wolf & Pretty Little Liars

~20~

,,Deaton, no tak, zdvihni to."
,,Scott, prečo mu voláš?"
Stiles vyšiel von zo stodoly, pred ktorou stál Scott s mobilom v ruke. Deaton nezdvíhal.
,,Ale to len..taká drobnosť."
,,Jasné. To hovor niekomu, kto ťa nepozná. Vidím, aký si rozrušený. A nepotrebujem vlkodlačí sluch, aby som zvnútra počul, ako tu nervózne pochoduješ."
Scott sa napriek obavám musel pousmiať. Stiles jednoducho dokáže zdvihnúť náladu v každej situácii, bez neho by každá cesta, každý plán aj každý deň v škole bol obyčajný a prázdny.
,,Súvisí to s itinerant spiritum."
,,Čože?"
,,Putovný duch."
A tak mu Scott prerozprával, čo mu povedal Deaton a podelil sa o svoje obavy, že ide o ten horší typ putovného ducha.

V stodole už na gauči ležala Lydia, aj Kira. Nebolo im dobre, no Scott ešte nikomu z nich okrem Stilesa nepovedal, čo to asi tak mohlo spôsobiť.
Niekto zaklopal na dvere a Stiles išiel otvoriť.
,,Zdravím, Jeremias."
,,Čože?"
,,Teda Jonathan."
,,Som Jason."
,,Och prepáč mi to, vieš sú to podobné mená.."
,,To nevadí. Ja som len prišiel za..M.."
Stiles naňho hľadel, nedošlo mu hneď, že myslí Maliu, vyzeralo to skôr akoby si pohmkával nejakú pieseň.
,,Hľadáš Maliu?" pristúpil k dverám Liam
,,Asi áno. Áno. Je tu Malia?"
,,Nie je tu." povedal Stiles. Nechcel spomínať, že nikto nevie kde je. No Liam to urobil, akoby naschvál.
,,Nevieme kde je, už nejakú dobu je preč."
,,Akože preč? Nahlásili ste to na políciu?"
Ešte to tak chýbalo. Malia je s veľkou pravdepodobnosťou v lese a určite nestojí o pomoc policajtov. No čo ak sa jej naozaj niečo stalo?
,,Ešte nie." povedal Stiles.
,,To by ste teda mali. Ak to neurobíte vy, urobím to ja."
Jason vedel, že tu v Rosewoode, to nie je len tak, keď zmizne jedno dievča.
Bál sa o Maliu, len teraz konečne zistil, ako sa volá, no možno ju už nikdy neuvidí.
,,Vôbec nechápem, na čo čakáte. Úprimne, pripadáte mi zvláštni. A mimichodom, Ali ťa pozdravuje." kývol hlavou dozadu na Scotta, obrátil sa a odišiel, Stilesovi už nevenoval ani pohľad.
,,Ten Jason to myslel vážne. Malii sa niečo mohlo stať a..je to všetko moja vina."
,,O čom to hovoríš?" zachripela Lydia.
,,S Maliou sme sa..rozišli. V ten večer, čo ste mali u Alison ten dievčenský večierok. Už to jednoducho nebolo ako na začiatku. Nevedel som že..že utečie a už sa nevráti."
,,Presne tak, nevedel si to. Neobviňuj sa z toho, to nikomu nepomôže." pokúsila sa o povzbudivý úsmev Lydia.
,,Dobre. Ale idem ju hľadať. Bez nej sa sem nevrátim."

Aria išla okolo Brew, nemohla si pomôcť, cez dvere nazrela dovnútra, či tam neuvidí Ezru.
Bol tam.
Chvíľu ho sledovala pri práci, bol uvoľnený, ale na tvári sa mu zračil nepokoj.
Videla, že premýšľal.
Neskoro si uvedomila, že Ezra ju vidí. Neodvrátil pohľad, ani nešiel za ňou. Len tam stál, cez sklo si pozerali do očí.
S Ariou sa rozišli už dávnejšie, cítili, že tak je to správne, no vskutočnosti to boli oni dvaja, vždy len oni dvaja, keď sa im stretli pohľady. Nebolo to ako keď si dvaja ľudia pri rozhovore hľadia do očí, toto bolo iné.

Hanna išla pozrieť Monu. Teda aj Isaaca. Nie, len Monu.
Caleb tu bol vždy pre ňu a nechcel jej ublížiť. Rozumel jej a mali sa radi. Vlastne sa majú radi stále. Láska nepominie zo dňa na deň.
No môže sa oslabiť.
Môže z nej vzniknúť nedôvera, niekedy však dvaja ľudia túžia po inej láske, než po tej, čo majú.
A keď prišiel Isaac, Hanna nemohla odtrhnúť zrak od jeho kovovozelených očí, chcela sa dotknúť jeho vlasov.
A keď to vezmeme tak, že výzor nie je podstatný, s Isaacom si aj mali čo povedať, bol k nej milý, k ostatným takisto.
Najprv, keď videla ako Caleb pokukuje po Lydii, brala to ako flirtovanie, aby Caleb trochu začal žiarliť..no vzniklo z toho niečo iné.
A keď sa vtedy v izbe pobozkali, akoby sa ocitla v krajine snov, na všetko zlé čo sa jej stalo v tej chvíli zabudla, cítila sa v bezpečí a presne to potrebovala.
A je to aj vzájomné, takže z istého uhľa pohľadu bol Isaac tá najlepšia voľba.
Ide tu však aj o druhú možnosť.
Tou je Caleb.
Dá sa to prirovnať aj k speváckej súťaži. Keď súťažia dvaja proti sebe, obaja majú úžasný hlas, no keby sa hodnotil každý zvlášť, obidvaja by boli na rovnakej úrovni. Avšak pri porovnávaní musí byť lepší len jeden.
Len jeden vyhráva.
Hanna vedela, že toto nie je hra, no bol tu Caleb a bol tu aj Isaac.

Emily prišla do práce-do Brew.
Ezra sa s niekym rozprával, ten niekto jej bol otočený chrbtom, videla len tmavozelené tričko a pekne postrapatené hnedé vlasy.
Prehrabol si ich rukou a otočil sa priamo na ňu.
Stilesov pohľad bol vydesený, keď ju zbadal, vôbec nechápala prečo. Prečo sa k nej tak správa?
,,Ahoj, Stiles." pozdravila ho Em a jemne sa naňho usmiala.
,,Emily." pozrel sa na ňu.
,,Ja už teda pôjdem, ďakujem ti Ezra, ak by sa náhodou ukázala, daj mi vedieť."
Emily ho sledovala ako odchádza a potom sa obrátila k Ezrovi.
,,Nevedela som, že vy dvaja ste kamaráti."
,,To len teraz sme si potykali, ide o tú Maliu. Pýtal sa, či som ju náhodou nevidel, nikto nevie kde je."
,,Och tak. Malia. Počkať..ja som ju videla."
,,Tak bež za ním, ešte ho možno dostihneš."
Emily to nebolo treba dvakrát hovoriť, rozbehla sa von, prerazila si cestu pomedzi dve dievčatá a bežala ďalej po chodníku. ,,Stiles!"
Keď začul svoje meno, najprv sa chcel ukryť do najbližšieho obchodu, no keď Emily zakričala, že videla Maliu, bojoval sám zo sebou.
Je to však jediná osoba, ktorá niečo o Malii vie. No možno jej práve ona ublížila, takisto ako tej Jenne.
Stiles spomalil a ochvíľu za ním prišla Em.
,,Kde si ju videla naposledy?"
,,Poď so mnou."
Stiles sa nachvíľu zastavil, čo ak to je jeden z tých ťahov, ktoré používajú vrahovia? Svojej obeti povedia presne to, čo chce počuť-v tomto prípade to bolo videla som Maliu, a potom sa obete nechajú odvliecť niekde..
Celé to zmýšľanie bolo absurdné, veď prečo by mu Emily ubližovala?
A navyše, akokeby už v živote nestál proti horším bytostiam.
Ako sa môže báť Emily, keď na vlastnej koži pocítil jed kanimy a ešte stále mu telom behajú zimomriavky, keď si spomenie na Nogitcune. Ako sa to niečo dostalo do jeho tela. Ubližovalo jeho priateľom a on s tým nemohol nič urobiť, bol toho súčasťou.
Em ho zaviedla k jednému baru.
Na zemi ležal ešte udupaný kúsok žltej policajnej pásky. Červené zaschnuté fľaky sa nedali s ničím pomýliť.
,,Čo sa tu stalo?"
Pozrel na Emily.
,,Nevidel si to v správach? Vlastne v stodole si to asi nemal ani ako vidieť..zabudla som, prepáč."
Začala sa trošku červenať, nevedela ani ako sa správať pri chlapcoch.
Povedala mu, čo sa tu stalo.
,,Myslia si, že to bolo nejaké zviera, aj keď tu v Rosewoode žiadne také nie sú."
Hej, v Beacon Hills sa tiež často používala zámienka urobilo to zviera.
No nikdy to zviera nebolo.
A keďže na tomto mieste videla Em Maliu, niet pochýb že..
,,Ten muž..zomrel?"
,,Zatiaľ je v kóme."

Slnko rýchlo zapadlo, nad mestom viseli ťažké mračná a ochvíľu už na zem začali padať prvé malé kvapky dažďa.
Stiles sa do stodoly nevrátil.
Scott ho išiel hľadať, napriek tomu, že bolo už šero a začalo pršať.

Spencer sa večer vracala domov.
Už bola pred domom, keď
vtom za sebou zaregistrovala pohyb.
Otočila sa.
Nebolo by nič zlé na tom, že tam bol človek.
Nič zlé na tom, že tam len tak stál.
Nič zlé na tom, že sa k nej začal približovať, no ak mal ten niekto na sebe čiernu mikinu s čiernou kapucňou prehodenou cez hlavu, to už bolo zlé.
A.
Je tu.

20.-jubilejná kapitola!
Dúfam, že sa páčila (:
Napíšte mi prosím do komentov, či

Spencer+Toby alebo
Spencer+Scott

Hanna+Caleb alebo
Hanna+Isaac

Vopred ďakujem ^^