Teen Wolf & Pretty Little Liars

~11~

Venované IntegraHellsing0
(Časť so Stilesom) ;)

,,Scott, už si sa rozhodol?" opýtal sa Stiles, keď stáli večer pred stodolou a sledovali postupne sa objavujúce hviezdy na oblohe.
,,Rozhodol ohľadom čoho?" opýtal sa Scott akože ľahostajne, zrak pritom stále upieral na oblohu.
,,Len sa nehraj na nechápavého."
povedal Stiles s náznakom úsmevu. ,,Kira, Spencer."
,,Čo s nimi?" opýtal sa Scott akože nechápavo.
Stiles nič nepovedal, len sa uprene zahľadel na Scotta. A nepoľavil, až pokiaľ si Scott nepovzdychol. ,,Je to ťažké, vieš?
Ešte som sa stále nerozhodol-nič nehovor Stiles. Sú to moje problémy a ty sa kvôli nim trápiť nemusíš."
,,Ale na to sú najlepší priatelia." usmial sa Stiles a šťuchol Scotta do rebier.
Keď sa Scott vrátil dovnútra do stodoly, Stiles sa rozhodol, že ešte zostane vonku. Dovnútra sa mu nechcelo ísť, bola príjemná noc. Hviezdy ho fascinovali. Nútili ho premýšľať. Pri nich mal pocit, ako keby dokázal všetko. Keby sa pred ním teraz zjavila Malia, bol by k nej úprimný. Nie ako ráno. Nenávidel na sebe slabosť. Keď proste nedokázal povedať to, čo ho vnútri pálilo.
,,Ahoj Stiles."
Začul za sebou zrazu niečí hlas a s myknutím sa otočil.
,,Malia." /Prečo Malia odišla od Ali sa dozviete v ďalšej časti/
Pozrel sa na hviezdy a potom na ňu. Nechcel jej ublížiť.
,,Ja.." začali obaja naraz.
,,Stiles, viem čo mi chceš povedať." povzdychla si Malia.
,,A-a odkiaľ to vieš?" Dúfal, že kojoti nemajú skrytú schopnosť čítať myšlienky.
,,Nie som hlúpa." odpovedala mu Malia.
,,Ja viem, že nie. Ale už jednoducho nemôžeme byť spolu. Necítim to tak, ako na začiatku. Chcem pre teba naozaj to najlepšie a preto som k tebe úprimný. Nechcem, aby si žila v omyle.."
,,Stiles! Čo nevidíš, že celý môj život je omyl?! Nezhoršuj to ešte viac a nechaj ma tak!" skríkla Malia a rozbehla sa preč.
Stiles bežal za ňou, no potom zastal. Bola príliš rýchla. Nevedel, že to Malia vezme až takto zle, naozaj jej nechcel ublížiť.
Malia tušila, čo jej Stiles išiel povedať, už dávnejšie sa začal správať divne. Vlastne odvtedy, odkedy prišli do Rosewoodu. Malia však Stilesa ľúbila a do poslednej chvíle dúfala, že sa v jeho správaní zmýlila a on ju má naďalej tak rád, ako na začiatku.
Bežala čo najďalej od neho, až prišla k jednému baru. Vkročila dnu a objednala si jeden pohárik. Po ňom ďalší a ďalší...
Stiles zostal sám stáť uprostred chodníka. Všade vládla tichá, pokojná noc, len pouličné lampy tlmene žiarili na niektoré úseky na chodníku. No do ticha sa zrazu primiešal ešte jeden zvuk. Stilesovi z toho prebehli zimomriavky po chrbte, ostražito sa otočil. Vychádzalo to spoza rohu, približovalo sa to. Ochvíľu to bolo už len kúsok od neho, no Stiles sa nedokázal pohnúť z miesta. Klopkanie slepeckej paličky stíchlo, dievča s tmavými okuliarmi sa pozrelo hore na Stilesa. Zbytočne si nahováral, že je to normálne. Veľmi ho to desilo. Spoza rohu však vyšlo ešte jedno dievča. Malo blonďavé vlasy a čiernu mikinu. Keď zbadalo Stilesa, trochu sa zarazilo, no potom sa usmialo. ,,Ahoj, Sti-teda..ja som Cece. Teba som tu ešte nikdy nevidela, ako sa voláš?"
,,Ehm, Stiles."
,,Teší ma Stiles. Toto je Jenna."
,,Ahoj." povedala Jenna. Hlas mala trochu tlmený. Potom si zložila okuliare a Stiles mohol vidieť jej oči. Také neprítomné a zastreté. Nikdy nechcel, aby sa to stalo aj jemu, Jenny mu bolo ľúto napriek tomu, že uňho vyvolávala strach. Chcel sa spýtať, ako sa jej to stalo, ale zdalo sa mu to nezdvorilé. Predsa len, keď stretneš niekoho cudzieho v noci na ulici, nevypáliš naňho hneď dosť osobnú otázku. No Cece videla, že sa chce niečo opýtať, tak s úsmevom povedala: ,,Počuj Stiles, viem, že je neskoro, ale nechceš s nami zájsť len tak na šálku čaju?"
Stiles chvíľu rozmýšľal a potom jej odpovedal: ,,Tak dobre."