Jealous Boy (SK)

What the fuck?!

,,Dobrý deň, prišla som pre Anabelle Laynovú," prehovorila som slušným hlasom, smerom k pani za pultom. 

S úsmevom prikývla, a pobrala sa preč. Ja som medzitým našla skrinku, v ktorej mala mať Bells veci, a vytiahla som odtiaľ ružový Barbie ruksak. Usmiala som sa. Heh, úplne ako malá. 

,,Eli!" začula som detský hlások za mnou. 

Otočila som sa, a objala moju malú sestričku. ,,Ahoj, drobec." 

Musela som sa usmievať. Síce má Bells päť rokov, ale vôbec sa nepodobáme. Zatiaľ čo ja mám dlhé hnedé rovné vlasy, ktoré si musím neustále žehliť, ona ich má prirodzene kučeravé, a čistučko blond. Ja mám hnedé oči, a ona ich má, naopak, úplne modré. Nerozumiem tomu. A taktiež mi vadí náš vekový rozdiel, ktorý presahuje 12 rokov. Ona je taká...drobunká. Neviem, prečo ju rodičia mali tak neskoro. 

,,Pôjdeme na zmrzlinku?" spýtala sa jemným hláskom, zatiaľ čo ja som jej pomáhala zbaliť ruksak. 

Pokrútila som hlavou. ,,Na zmrzku pôjdeš s maminou, ja sa ponáhľam, idem za Diegom a Abbie." 

Bells sa šibalsky zdvihli kútiky úst. ,,To je tá Anna z Ľadového kráľovstva, a ten kučeravý exot?" 

Rozosmiala som sa. ,,Abbie má síce ryšavé vlasy, a Diego je kučeravý, ale áno, to sú oni. Musíme prebrať..." rozmýšľala som, čo poviem. Väčšinou býva stredom našej konverzácie tuposť našich spolužiakov v triede, ale dnes to bolo isté. Určite budeme preberať dnešné vystúpenie Damiana, a ten školský výlet. Odkašľala som si, aby to vyzeralo vážne. ,,Ehm, školu. Známky, a tak." 

Anabelle sa rozžiarili oči. ,,Môžem ísť s tebou? Prosím!" 

Pousmiala som sa, a pohladila ju po líčku. ,,Bells, tam budú veľké deti. Nie je to pre teba." 

Anabelle sa začali plniť oči slzami. Bože, len to nie. Nech sa nerozplače! 

,,Ale ja-" 

,,Dobre, Anabelle! Pôjdeme spolu, áno? Ale čo i len raz fňukneš, neželaj si ma," pohrozila som jej prstom, a zdvihla ju na ruky. Jej malý ruksačik som si vložila do toho môjho, a vykročila smerom domov. O blok ďalej som zabočila do prvej uličky napravo, a zbadala náš hnedý dom. Odomkla som, a položila Anabelle na dlážku. Kľúče som hodila na komodu, a vyzula sa. Rodičia ešte neboli doma, tak som šla do kuchyne, a vzala si zo špajzy tyčinku Snickers. Strčila som si ju do úst, a položila tašku na stoličku. Na zajtra sme mali iba napísať esej o Shakespearovi. Čo najrýchlejšie som ju naškriabala do zošitu, a prehodila si veci na zajtra.

Later...

Pritom, ako som stála pri sporáku, a miešala som cestoviny na večeru, pohľad mi padol na hodinky. 15:30. Do riti! Mám iba 30 minút! 

Vypla som plyn, a vybrala z trúby hotové kura. Zabalila som to, a hodila do chladničky. 

,,Anabelle, za 5 minút vyrážame! Nech si dovtedy pri dverách!" zakričala som na horné poschodie, a vbehla do kúpeľne. 

Z vešiaku som strhla áčkovú kvetinovú sukňu, ktorú som si vymenila za džínsy, a ešte sa rýchlo upravila v zrkadle. Vlasy som si zopla do copu, a vložila si do vlasov okrúhle slnečné okuliare. Zhasla som, a vyšla do chodby. Z poličky som si zobrala menšiu kabelku, a nazula si remienkové sandále. Anabelle akurát cupitala dolu zo schodov. Chytila ma za ruku, a viedla von. Zabuchla som dvere, a opäť sa ponorila do teplého počasia. 

Bar BooBoo bol dosť ďaleko, asi 20 minút. Chodíme tam skoro každý deň po škole, väčšinou kecať o blbostiach. Je dosť malý, a často tam chodia ožralci, ale nám to nevadí. Hlavné je, že tam nie je nikto zo školy. Otvorila som mohutné dvere, na čo za ozval zvonček. Blonďatú a ryšavú hlavu som zbadala takmer okamžite. Sedeli úplne naľavo v prvom boxe, ktorý bol pri okne. Sedávali sme tam vždy, kvôli výhľadu na more.