Jealous Boy (SK)

Oblige Trip?!

Pomalým krokom sme kráčali po ľudoprázdnej ulici. Všetko bolo zatvorené, okrem nejakých podnikov a striptízových barov. Bodaj by nie, bolo osem hodín. Napísala som mamine SMS-ku, že Bells je so mnou, aby nemala strach. Všetci sme mlčali, boli sme skôr vyvedení z miery. Potom ma nieč napadlo. 

,,Prečo si spomenul to o rodičoch?" 

Diego sa zatváril nevinne. ,,Iba som ho chcel zastrašiť...ale očividne mi to bolo na hovno." 

Otočila som sa na Abbie. ,,A ty? To čo malo byť s tým vtieraním?!" 

Ona zdvihla ruky do vzduchu. ,,To som iba hrala! Nechcela som, aby mi niečo urobil, keby som povedala niečo nevhodné. Nenávidím ho už," začala rátať na prstoch. ,,Už 8 hodín," stíšila hlas, ,,kokot vyjebaný." 

Diego sa uchechtol. ,,To som dlho nepočul." 

Zasmiala som sa. ,,To si vystihla." 

,,Nesmieme v žiadnom prípade dopustiť, aby sme tam šli. Urobí nám zo života peklo," povedal roztraseným hlasom Diego. 

,,Ale prečo?" nechápala Abbie. 

,,To netuším. Ani neviem, prečo ťa chcel zbaliť." 

,,Asi aby nám zničil kamarátstvo," hádala. 

,,Súhlasím," prikývol Diego. ,,Je to debil, ktorý iba rád robí zle, a neustále na niekom jazdí." 

Na túto vetu sme sa všetci rozosmiali, až na Anabelle, ktorá nechápala, o kom sa vôbec bavíme. A bola som vďačná, že sa nič nepýta. 

Abbie sa pozrela na hodinky, a zahrešila. ,,Sakra! Ľudia, musím ísť, inak ma babka zabije. Skúste rodičov pehovoriť, aby vás tam nedávali, áno?" Obrátila sa na Bells, ktorá ma poslušne držala za ruku. ,,Si hrozne zlatá, Anabelle. Rada som ťa videla." 

Zakývala som jej. ,,Čau!" 

Abbie sa usmiala, a stratila sa v behu za rohom. 

,,Som zvedavý, čo mi oco povie na ten zájazd, či čo to je," povedal odrazu Diego. 

,,Mňa tam nedostanú. S ním nikam nejdem." 

,,Nemienim počúvať jeho ponižujúce rečičky," súhlasil. 

,,Presne." Chytila som Anabelle do rúk, a vyložila si ju na plece. ,,Aspoň to skús. Ja budem dúfať, že ma počúvnu. Vidíme sa zajtra, blonďáčik," uškrnula som sa na Diega, a otvorila bránku pred naším domom. 

,,Ja nie som blonďáčik!" začula som predtým, ako som zavrela vchodové dvere. 

Anabelle mi zoskočila z pleca, a rozbehla sa so smiechom do obývačky. Ja som sa vyzula, a položila tašku ku schodom. 

,,Ahojte!" pozdravila som. 

,,Ahoj!" 

Vstúpila som do kuchyne, kde som sa postavila k baru, a naliala si čaj. Mamina typicky, ako každý večer, už predstierala stôl. 

,,Kde si bola tak dlho?" 

,,S kamošmi," odvetila som, a zadívala sa na Bells, ktorá sa už na koberci hrala s bábikami. ,,Však, Bell?" 

Ona sa široko usmiala, a prikývla. ,,Áno! Bola tam teta Abbie, Diego, a taký milý čudný chlapec." 

Dvakrát som zažmurkala, či som dobre počula. Mamina sa na mňa zahľadela. ,,Aký chlapec?" 

Preglgla som. Anabelle, ja z teba urobím omeletu! ,,N-náš nový kamoš. Adam." 

Na to sa mamina usmiala. ,,To musí byť fajn, nie?"