Jealous Boy (SK)

Welcome In My Boring Life!

Budík nie a nie utíchnuť. Stále mi ten uši rvúci zvuk trhá bubienky. Vystrčím hlavu z pod teplučkej periny. ,,Sakra!" Nahnem sa cez polovičku postele, aby som dočiahla na drevený stolík, a poriadne tresnem po tom hroznom zvuku. 

Nastane hrobové ticho. S úľavou vydýchnem, a odkopnem prikrývku, ktorá skončí na zemi. Bosými nohami, a iba v dlhom tričku som prešla do kúpeľne, a začala s rannou hygienou. Učesala som si vlasy, a nakulmovala ich. 

Na riasy som si naniesla špirálu, a namaľovala si tiene. Zdola som začula slabé odrazy hlasov. Rodičia sú asi už hore. No jasné, keď majú vstávať o piatej kvôli Anabelle, pomyslela som si. Na nohy som si snažila natiahnuť úzke čierne džínsy, kým som si medzi zubami pridržiavala opasok. Cez hlavu som si dala biely čipkový croptop, a na krk si dala zlatú retiazku. 

Na chvíľu som zrakom zostala na nej. Táto retiazka pre mňa znamená veľa. Je na nej malé srdiečko, ktoré vyznačuje lásku môjho života. Ktorá si chytila moje srdce, a ušla s ním. Nad touto myšlienkou som si povzdychla, a pokračovala v svojej práci. Je sedem hodín ráno, a ja rozmýšľam nad Benjaminom. Bože, aká som hlúpa! 

Čo najrýchlejšie som si zobrala tašku zo stoličky, ktorá stála vedľa stola pripevneného ku stene. Zišla som po schodoch, a zastavila sa v kuchyni. Mamina sedela za barom, jedla cereálie, a svoju pozornosť venovala mobilu. 

Otec, naopak, ako každý chlap po štyridsiatke, bol usadený na stoličke, v rukách noviny, a pred sebou horúcu kávu. Nad týmto som sa musela usmiať. Niekedy som za svojich rodičov šťastná. Tí moji sú neutrálni. Nehádajú sa, a vždy vyhovujú jeden druhému. Tomu ja hovorím správne manželstvo. Ale zase niekedy mi príde až príliš pasívni. Keď si mamina minulý víkend privrela prst do dverí, otec, ktorý stál za ňou, ani brvou nepohol. Ani neviem ako, a z úst mi vyšiel smiech. 

,,Dobré ráno." Moje kroky smerovali k chladničke. 

Mama zdvihla zrak z displeya, a usmiala sa na mňa. ,,Aj tebe, miláčik. Zobudila si sa v noci?" 

Pousmiala som sa. Vedela som, kam tým mieri. Moja malá sestrička sa určite zobudila. ,,Nie. Anabelle mala zase zlé sny?" 

Mama prikývla. Výraz mala...ľadový. Zúfalý. Nemôže za to, že jej mladšia dcéra má nočné mory. Nemala včera pozerať Scary Movie. 

Súcitne som jej položila ruku na rameno. ,,Viem, mami. Nemôžeš jej dovoliť pozerať také filmy." Dala som jej rýchlu pusu na líce, a tatkovi tiež. ,,Idem do školy. Dnes poobede vyzdvihnem Bells, a urobím večeru. Ahojte!" 

,,Ahoj!" ozvalo sa dvojhlasne. 

Z komody pri vešiaku som si zobrala môj Samsung 6, ktorý som si strčila do zadného vrecka, a kľúče od domu. Išla by som aj autom lenže na to by som musela mať väčšie ego. Každý na mojej škole má nejaké pekné, a hlavne drahé auto, ktoré im cvakli rodičia, iba ja mám taký šrot. 

Moja autíčko je čierny Mustang GT z roku 1969, čiže to pamätá ešte aj Lennona. A ja sa zaňho hanbím, tak ho radšej nechávam v garáži. Do školy to mám pešo 7 minút, tak radšej budem bežať, keby mi horelo za pätami. 

Obula som si modré Vansky, a vykročila z domu. Bolo príjemne teplo, žiadna zmena. Na Buenos Aires som zvyknutá. Je to tu ako v Los Angeles, až na zimu. To tu máme hroznú kosu. Mám šťastie, že o 2 mesiace je koniec maturitného roka, a potom prázdniny. Vraj je u nás v lete najväčšie teplo. Však bodaj by nie, sme v Južnej Amerike. 

Môj zrak padol na viacero budov na jednom pozemku, ohraničený kovovými zábranami. Pred hlavnou budovou, kde je riaditeľňa, je veľké asfaltové parkovisko, kde parkujú väčšinou drahé luxusné autá. Všimla som si, že pár ľudí sa obzrelo na dotyčné auto, ktoré prichádzalo. 

Strieborné Porsche 918 spomalilo, zacúvalo, a zaparkovalo cez 2 parkovacie miesta. Však čo by nie. Ako najväčší kráľ. Dvere na strane jazdca sa otvorili, a vystúpil odtiaľ vysoký chalan. Vlasy vyčesané smerom nahor mu jemne viali vo vetre, a pilotky na očiach mu zakrývali ich pravú farbu. Napravil si koženú bundu, a zastrčil si čierny iPhone do zadného vrecka úzkych nohavíc, a pomalým krokom prešiel k druhej strane luxusného auta. Otvoril dvere dokorán osobe, ktorá sedela vnútri, a tá vystúpila. 

Prvé, čo som si všimla, boli jej dlhé štíhle nohy, umelé vlasy, prsia, krátke červené šatočky, ktoré jej siahali sotva pod zadok, vysoké ihličky, a okuliare ako muchapuk. Dotyčný pohodil hlavou, aby si odfúkol neposlušný vlas z tváre, a zabuchol dvere na aute. Viacero báb potichu slastne vzdychlo. V očiach mali srdiečka. Nakrčila som obočie, a prevrátila očami. 

Práve vtedy sa mi zazdalo, že sa díva na mňa. Netuším, prečo, ale cítim jeho pohľad. A aj to napätie, keď si napravil okuliare na nose, a prehodil pravú ruku cez jej ramená. Pohotovostne som si odfrkla. Príde mi to také trápne. Prehrabla som si vlasy, a snažila sa naňho nedívať. Mala som sto chutí sa mu vysmiať do ksichtu, že čo si o sebe myslí.

***

Vošla som do jednej z piatich budov, a zamierila k mojej skrinke, ktorá vytŕčala pomedzi ostatné. Zatiaľ čo všetky boli oblepené One Direction, 5 Seconds Of Summer, R5, Big Bang, tak ja som mala rada AC/DC, KISS, a Rolling Stones. 

,,Ale ale," ozvalo sa vedľa mňa. ,,Koho to tu máme?" 

Vystrčila som hlavu z útrobia priestoru, a zadívala sa na dotyčnú. Díval sa na mňa pár hnedých očí, chudá, až priam vychrtlá postava, a ryšavé vlasy dlhé po zadok. 

Zdvihla som obočie. ,,Robíš si srandu? Bola som iba víkend preč." 

Abbie rozhodila rukami tak prudko, že mi skoro dala do nosa. ,,Heh, to áno! Ale neopisovala si mi ani na jednu správu!" 

Pritom, ako som si vyťahovala veci, som sa prihlúplo usmievala. Túto hádku som mala vopred v rukáve. ,,Ja nemôžem za to, že ty si nechceš míňať kredit, a píšeš mi cez iMessage, keď v lese asi ťažko chytím WiFi. Nezabúdaj, že nie som ty. Ja neleziem na každý strom, a na chrbte si nenesiem anténu, a nesnažím sa nájsť v kôre zástrčku na elektrinu." 

Abbie sprudka vydýchla. Videla som na nej, že je ponížená. Je najväčšia drbna na škole, a nepovedala mi najnovšie novinky. Fuuha, o toľko som prišla. Škoda, že mi to až tak nevadí. 

,,Abbie, mám ťa rada, a poznám ťa už odvtedy, čo zomrel Elvis, ale nepotrebujem vedieť pikošky z iných tried. Stačia mi tí debili, ktorých máme v triede." 

,,A práve s nimi máme hodinu," podotkla. 

Zničene som prikývla. ,,Ja viem. Za 3 minúty je hodina, a ja ich mám plné zuby už teraz." 

,,Nápodobne." 

Zvrtli sme sa smerom do našej triedy, ktorá bola vo vedľajšej budove. Ako sme prechádzali cez dvor, Abbie začala hovoriť: ,,Inak, videla si dnes ráno Damiana? Bože, on je taký skvelý, úžasný, krásny-" 

,,Nie, nevidela," skočila som jej do reči. Ona je z tých jeho ,čakateliek, ktorá s ním prvá skočí do postele'. A to ja neznášam. Vždy, keď prejde okolo, idú na ňom oči nechať. Aj keď nechápem, čo na ňom vidia.

Dúfam, že to na úvod stačí. :) Snáď budete poviedku čítať aj naďalej. :3 

-with love, Sarah :*