Jealous Boy (SK)

Camp? Sorry, but no.

Moja kamarátka, ako najväčšia princezná, vošla do preplnenej triedy. Vládla tu vrava, akú vídite v tej najhoršiej triede na škole, čo táto rozhodne bola. 

A ja s Abbie sme do nej patrili. Nie, že by mi to vadilo, ale keď tu je kurva školy, to je iná vec. Vzadu sa väčšinou chalani bili, alebo hrali fackovanú. Keď nie to, tak sa oblievali, hádzali po sebe ceruzky, a podobne. 

Vpredu sa zase vyvaľovali dievčatá, ktoré si myslia, že sú niečo viac, pritom nie sú. Sú až na samom dne, ako to mám takto povedať. 

A za nimi sedí ON. Stále sa vychvaľuje, koho mal v posteli minulú noc, a dnes tomu nebolo inak. Jeho kamoši sedeli okolo neho, pričom zaberali 3 lavice, a dokola sa smiali, a pískali. Zadívala som sa na tých hlupákov. A to si myslia, že ich výbava je zaujímavá. Ja by som im veľmi rýchlo ukázala, kde je ich miesto. 

Pri tejto myšlienke som sa zlomyseľne zaškerila, a sadla si do druhej lavice pri okne. Mali sme mať španielčinu, a ja sedím s Jadenom. On je celkom fajn. Je černoch, má zo svojich vyrastených vlasov menšie dredy, a oblieka sa ako...ako to opísať. Nohavice má väčšinou pudlové, čiže až niekde pod zadok, a nosí vyťahané tričká, ktoré vyzerajú čerstvo vytiahnuté zo smetiaka. Ale je celý čas ticho, za čo som vďačná. Síce by som radšej sedela s Abbie, ale to je asi jedno. 

Do triedy vošiel muž stredného veku. Hnedé vlasy učesané poctivo dozadu, a slnečné priesvitné okuliare, ktoré značili, že práve prišiel z vonku, a košeľa, rozopnutá do polovice vyšportovanej hrude, a golier vytiahnutý úplne nahor. Tresol za sebou dvermi, a hodil čiernu koženú tašku na stôl. Nikto si ho ani nevšimol. Všetci sedeli tak, ako boli, a veselo pokračovali v debatení. Prstami si prehrabol vlasy, a sadol si na stoličku pri katedre. 

Vyložil si nohy na stôl. ,,Sadnúť, kreténi!" zvreskol odrazu. 

V tom momente sa všetci akoby spamätali, a sadli si na svoje miesta. V triede nastalo ticho. 

Založil si ruky za hlavu, a zavrel oči. 

,,Čo sa stalo, pán profesor Barrett?" ozval sa hrubý hlas, ktorý pochádzal zpredu. 

Ale nebol to chalan, ale baba. Je taká pri sebe, umelé blond vlasy, nechtíky, makeup...živá príšera. 

Profesor otvoril oči, a nahlas vzdychol. ,,Stane sa niečo tebe, ak nebudeš ticho," prehovoril vážnym tónom hlasu. 

Ja som sa potichu uchechtla. Tu to máš, kanec. 

Ako som zdvihla hlavu, zachytila som JEHO pohľad na sebe. Usmieval sa na mňa, a pritom niečo šepkal jeho spolusediacemu, ktorý neviem ako sa volá. Zamračila som sa, a odvrátila zrak. O čo mu ide?! 

,,Inak sa nestalo nič. Pôjdeme na menší výlet," pokračoval profesor. 

V triede sa ozvalo viackrát Yes! alebo Wow!. 

Barrett si prešiel dlaňou po tvári. ,,Preboha. Držte huby!" zavrčal. Znova nastalo ticho. ,,Bolí ma hlava, včera som sa trošku pripil. Pôjdeme na výlet do národného múzea, a potom na chatu do lesa, kde je blízko oceán." 

A vtedy, akoby triedu ovalilo šialenstvo. Všetci začali jačať, pískať, skákať, a behať. Barrett nakrčil obočie, ale nechal to tak. Očividne mu to bolo jedno. Je náš triedny, tak sa tým nebude zaoberať. Ja som sa pohodlne oprela o operadlo, a čakala, kým bude zvoniť.

***

,,Ja som z toho debil," hundrala Abbie, keď sme stáli pri stoloch, kde sa podávalo rôzne jedlo. Abbie si brala iba ovocie, a ja pomaly z každého niečo. ,,Čo myslel pán profesor tým, že pôjdeme na výlet?"