The Beautiful Hunter |l.s|

1

Ulica vyzerala byť prázdna. On však vedel, že tam niekto je. Sledoval postavu v čiernom už niekoľko hodín a bol presvedčený, že vošiel do tmavej uličky medzi dvoma vysokými budovami na okraji mesta. Z vetracích šachiet vychádzal tichý zvuk klimatizácie alebo zápach, pri ktorom nakrčil nos, no rukou si ho neprekryl. 

Od rohu budovy prebehol ticho k veľkému kontajneru na odpadky a oprel sa oň s rýchlo bijúcim srdcom. Čo nebolo dobré, ale že naozaj vôbec. Zhlboka, no bez toho, že by vydal menší zvuk, sa nadýchol a snažil sa upokojiť jeho zrýchlené lapanie po dychu. 

Hlavu zaklonil a oprel si ju o špinavý povrch kontajnera, nevadilo mu to. Už aj tak bol celý od niečoho, čo ani nechcel identifikovať. Bol spotený a sám sebe nepríjemne od toho všetkého zapáchal. Mal toho plné zuby, no dostal úlohu a musel ju splniť. Bez toho sa nemohol vrátiť. 

S chrbtom opretým o kontajner preniesol váhu jeho tela na pravú ruku a vyklonil sa, aby videl do uličky. Nevidel toho veľa, keďže bola sporo osvetlená a podľa jeho odhadu sa deň blížil k polnoci. Prižmúril jeho modré oči, ktoré vyzerali byť v tme čierne, a sledoval okolie. Snažil sa upriamiť pozornosť na všetko, čo sa mohlo len o milimeter pohnúť. Dobre vedel, aký je rýchly. Vedel prekvapiť a vedel zabiť bez toho, že by si to niekto všimol. 

Jazykom si prešiel po suchých perách, ktoré si tak aspoň trochu navlhčil a vtiahol obe jeho pery do úst, aby si ich o niečo viac navlhčil. Zápästím ľavej ruky si prešiel po čele a tak si zotrel pot o dlhý rukáv jeho čierneho trička. 

Znova si prešiel jazykom po perách, ktoré si následne obtrel vzájomne o seba a postavil sa na nohy. Ostal však prikrčený, aby ostal skrytý za kontajnerom. Uistil sa pohľadom nad seba, či prevyšuje výšku kontajneru. 

Pravou rukou prechádzal pozdĺž kontajnera, aby mal aspoň niečo, čoho sa mohol v tme chytiť a orientovať sa podľa toho. Dostal sa tak až ku koncu asi trojmetrového kontajnera, na ktorého konci boli ťažké železné dvere, na ktorých bol nápis - NEPOVOLENÝM VSTUP ZAKÁZANÝ. Pregúľal očami, obzrel sa okolo seba a narovnal sa, kosti v chrbtici mu nepríjemne popraskali. 

Opatrne siahol na veľkú kľúčku, ktorá bola pozdĺž celých dverí, ktorú trebalo zatlačiť dnu do budovy. Prekravila ho neopatrnosť majiteľov, keď sa dvere po zatlačení s ľahkosťou otvorili. Zaťal zuby, keď vďaka jeho neopatrnosti až príliš nahlas zabuchol dvere. 

Obočie sa mu takmer spojilo v zamračení, keď počul hlasnú hudbu vychádzať z útrob budovy, ktorá vyzerala byť zvnútra klub alebo krčma. Usúdil to podľa sudov alkoholu v miestnosti, v ktorej sa ocitol. Pozdĺž steny boli krabice plné fliaš s alkoholom. Kde-tu boli nejaké poháre a pohádzané, roztrhané kartóny. 

Vopred premýšľal kam bude smerovať jeho ďalší krok. Našľapoval opatrne v jeho bežeckých Adidas topánkach. 

Prešiel cez dlhú chodbu, pričom sa zastavoval po každom kroku, tesne pritlačený k stene, akoby mohol s ňou splynúť. Vždy sa obzrel na oba konce chodby a následne pokračoval. Potil sa ešte viac, ako keď bežal cez mesto. Vo vnútri bolo teplo, dokonca až dusno. Ťažko dýchal a nebolo to len z nervozity a adrenalínu, ktorý ním prúdil.

Na konci chodby boli ďalšie dvere. Tie sa však dali ľahkým zatlačením otvoriť, boli presklené a hneď ako nimi prešiel, zatvorili sa za ním. Ešte sa chvíľu pohojdávali, než sa vrátili na pôvodné miesto. 

"Kurva," zašomral popod nos a okamžite sa prikrčil, už kvôli inštinktu. 

Ten bastard ho doviedol do jamy levovej. Už to pre neho horšie ani byť nemohlo. 

Rýchlo prešiel okolo množstva postáv, ignorujúc červené nápoje, ktoré postávali na stoloch a baroch. Ignorujúc pohľady, ktoré si jeho zvláštne správanie pútalo na neho. Sklonil pohľad k zemi, zadržal dych, čím spomalil tlkot srdca a tak aj prúdenie krvi v jeho tele.