The Beautiful Hunter |l.s|

3

Osoba pod ním nahlas zastonala. Akoby prežívala najlepšie minúty plné vzrušenia v jej mizernom živote. A možno to tak aj bolo. Nebol si istý, či to boli jej najlepšie minúty, no určite si ich užívala. Bol to dar, ktorý robil všetko jednoduchším. Namiesto toho, aby sa bolesťami zvíjala pod jeho telom, zvíjala sa s nadšeným vzdychaním. 

Prešiel jej jazykom cez kľúčnu kosť až ku krku, kde nechal svoje zuby zľahka prejisť po spotenej pokožke. Žena pod ním vzdychla a keby mohla, určite by ho to donútila urobiť ešte raz. 

A potom, keď videl, že sa na jej čele tvoria kvapky potu, krátkym a rýchlym pohybom sa sklonil a prehryzol zubami jej jemnú, tenkú kožu. 

Namiesto kriku spôsobeného bolesťou, sa prehla v chrbte a nahlas zastonala. Ako keby bol Harry posledným mužom, ktorého mala dostať vo svojom živote do postele. 

Harry sa tomu chcel zasmiať. No bol zaujatý niečím iným a to odtrhlo pozornosť aj od toho, že dych ženy bol slabší a slabší, nesnažila sa ho však od seba odhodiť či odtlačiť. Ešte stále mala od slasti zatvorené oči a oťapený úsmev na tvári. 

Ani nepoznala jeho meno, no milovala ho. A to ho poznala pár minút. No cítila sa dokonale. Cítila ako ju objímajú jeho pevne ramená, cítila, ako sa v nej pohybuje a cítila, ako sa jej myseľ zahmlieva. Nevedela, že to z nej vyprcháva život.

No nebola to krásna smrť?

Harry si olízol pery, jazykom prešiel aj dvoch ranách na jej krku a odtiahol od jej tela jeho paže. Klesla na posteľ, s rukami ešte stále priviazanými k rohom postele. 

Pre istotu si prešiel ešte chbtom ruky cez ústa, aby zmazal stopy po jej krvi z tváre. Pár sekúnd sledoval jej telo, ktoré bolo posiaté modrinami, ktoré však on nespôsobil. Nezaujímal sa o ňu, našiel ju potulovať sa po uliciach, na ktorých to bolo pre ňu tak či tak nebezpečné. Bolo lepšie, že ju zabil spôsobom, akým to urobil, než by ju mali predať na prostitúciu. Nebolo to ospravedlnenie, ale Harry mal z toho lepší pocit. 

Rany na krku jej zmizli zatiaľ čo sa Harry obliekol do oblečenia, ktoré pohodil na zem. Všimol si na zemi špaky po cigaretách a niekoľko prázdych fliaš. Možno už aj prostitútka bola.

Podišiel k posteli, rozviazal jej ruky, zakryl ju tenkou prikrývkou a odišiel.

Nerobil to často. Aspoň nie tak často, ako ostatní, no dnes musel. Bola už druhá v priebehu hodiny, no musel. Mal doma niekoho, kto vonial až príliš dobre pre jeho vlastné dobro. 

Trvalo mu len niekoľko minút, než vyšiel z domu na tmavú ulicu, na ktorej bola vypálená alebo rozbitá pouličná lampa, a vrátil sa domov. Býval priamo nad klubom, v ktorom stretol lovca po prvýkrát. Väčšina z nich bývala v tom obytnom dome. Bolo lepšie držať sa pokope, než byť sám. Lovcom by len hrali do kariet a oni by pomaly vymierali.

Odomkol dvere jeho neveľkého bytu, ktorý zpočíval len z obývačky a kuchyne. Samozrejme nemohla chýbať aj kúpeľňa. 

Hneď ako za sebou zatvoril a zamkol dvere, oprel sa o ne a zhlboka sa nadýchol. Čudoval sa, že ho ešte nikto nezacítil. Bál sa ho nechať samého, no pre jeho dobro, musel odísť, len aby ho nezabil.

Prešiel cez malú chodbu do obývačky, kde na gauči ležal Louis. Takmer ho nebolo v tej tme vidieť kvôli jeho čiernemu oblečeniu. Harry siahol na zapínač malej lampy v rohu miestnosti, ktorá ju osvetlila teplým svetlom. 

Sadol si do kresla oproti Louisovi a sledoval jeho schúlenú postavu. Tvár mal pritlačenú o kraj gauča, pravá ruka mu z neho vysela a dotýkala sa zeme. Ležal na bruchu a jednu nohu mal vystretú a druhú mierne pokrčenú. Čierne dostatočne tesné nohavice mu v tom uhle dobre tvarovali jeho zadok. Druhú ruku mal položenú na gauči vedľa jeho hlavy. Vlasy mal roztrapatené na všetky strany po tom, čo mu Harry dal pred pár hodinami dole kapucňu spolu so šatkou. Tvár mal natočenú na Harryho a tak mohol skúmať jeho tvár.