Abeceda lásky

Kapitola 0. Nechcem odísť

Keď si myslíte, že je sťahovanie ľahké, tak sa mýlite. Opúšťať svoje rodné mesto, školu, priateľov. Nič z toho nie je ľahké. Nebol by problém, ak by sme sa odsťahovali niekde inde, ale zostali v tom istom štáte. Ale toto je na druhom kontinente, v inom štáte a v inom meste. Naši sa rozviedli, a preto sme sa s mamou presťahovali, ale že až tak ďaleko sa budeme sťahovať, som netušila. Mali sme blízko rodinu a zdedený dom, ktorý bol neobývaný. Som zvedavá, ako to tam bude vyzerať.

___Pred tým___ 26. mája

" Ako to že sa sťahujeme do Kanady?"

" Máme tam rodinný dom aj rodinu, uvidíš, bude tam dobre."

" Mama, ale to je ďaleko, čo moja škola, kamoši, rodina? Prečo sa nemôžme sťahovať len o mesto ďalej, kde býva teta, aj tam máme voľný dom."

" Áno máme, ale vieš, že sa s mojou sestrou nemusím a do toho domu by sa stále museli vrážať peniaze. Je starý a celý poškodený."

" Ale mohli by sme tam mať Árona, mal by veľký výbeh má tam aj psiu búdu, mal by tam všetko. A pôjde vôbec s nami? Kde ostane? Čo bude s ním?"

" Neboj sa, pôjde s nami. Tiež mu tam bude dobre, je to veľký rodinný dom aj s veľkým výbehom. Síce tiež je starší, ale moja tetuška pred tým, ako zomrela, ho dala trošku do poriadku."

"Mama vieš, že v našom štáte sú inak rozdelené školy ako v Kanade, my tu máme aj odborné školy okrem gymnázií. Tam sú všetky školy niečo ako gymnáziá,. čo bude s mojou zdravotníckou školou? Mala som ísť už do druhého ročníka. To zase začnem od prvého?"

"Nie, ničoho sa neboj, pôjdeš od druhého. Ak ťa nedajú vyššie kvôli biológii a špeciálnym predmetom. Asi budeš aj v špeciálnej triede, alebo budeš so staršími žiakmi vďaka tvojim vyšším vedomostiam, čo máš. Na to sa ešte musíme spýtať."

"Mama, ale moja angličtina nie je taká skvelá, aby som tam hovorila plynulo."

"Práve preto budeš mať aj doučovanie z angličtiny."

"Mama!"

"Čo?"

"Ale nebude to ono, mne sa páčilo na mojom internáte, na mojej škole. Musíme odchádzať aj z nášho rodného mesta, čo poviem Janke, Pavlínke a Denči?"

"Tiež si nebola stále v rodnom meste, ale na internáte."

"Ale bola som doma cez víkendy! A čo karate a futbal?"

"Neboj sa, určite aj tam budú nejaké športy."

"Mamaaaaaaa!"

___Internát___

"Čo, kedy? Ako? Prečo? Toto nám nemôžeš urobiť!" zhúkla na mňa Janka.

"Ale..."

Videla som, ako všetky tri pomaly začínajú plakať. Bolo to naozaj hrozné vidieť ich, ako plačú. Ani ja som nechcela odísť. Pomaly sa mi napĺňal sen, ja nechcem ísť. Nechcem!

"Takže izba číslo 9 sa začína rozpadať," ešte viac sa rozplakala Pavlínka.

"Pavli."

"Denči, mohla by si na budúci školský rok ísť k babám, lebo neviem, ako to tu zvládnu."

"Samozrejme," snažila sa ešte viac nerozplakať.

Zároveň do izby vbehol Jano. Videla som aj jemu na očiach, že sa s tým nevie zmieriť. Rýchlo ich aj zavrel, aby som nevidela jeho tvár. Ani slovo nepovedal. Bolo mi ľúto ho tak vidieť, dúfam, že to rozchodí. Ale sú tu baby, tie ho nejako rozveselia. Nie, nie je to môj frajer, je to len veľmi dobrý kamoš, na ktorého sa dá spoľahnúť v každej situácii.

" Kedy odchádzaš?"

" Niekedy v auguste."

" Takže ešte budeme spolu?" povedala Pavlínka s nádejou.

"Áno, ešte si užijeme spoločné prázdniny."

Aspoň som ich nejako mohla rozveseliť.

"A kam to vlastne ideš?" vtom opäť Jano vkročí do izby už trocha ukľudnený.

" Banff, je to v provincii Alberta v Kanade."

" To je od Skalice veľmi ďaleko," smutno sa na mňa Denča pozrie.

"A od mojej Myjavy ešte ďalej," pozerám sa radšej do zeme.

___31. Júla___

" Kedy to máte odisť presne?"

" 8.8. ráno vyrážame na letisko."

" Už si pobalená?"

" Ešte si nejaké veci balím."

" Betka?"

"Áno, Propánbután?"

" Hej, nerob si zo mňa srandu," Jano sa zamračí.

" Prepáč Jano, ale tú prezývku si si vymyslel sám," začnem sa smiať.

" Pri intráckej večeri, keď si mi povedala, že som troll, do takej situácie, kde sa to naozaj hodilo."

" A ty si sa skoro s Jankou zadusila od smiechu," ešte viac som sa začala smiať.

"Budeš mi chýbať."

"Aj ty mne."

___Osudný deň 8.8___

Na letisko ma prišli odprevadiť skoro všetci. Janka, Pavlínka, Denča, moja BFF zo základnej Dada, Jano, Džoni, Tomáš, Nikolas a Dominik. Samozrejme, nebol by to Dominik, keby zo mňa neurobil blbca na letisku.

"Mina(japonské slovíčko "všetci") pozdravujte všetkých, ktorých som nestihla."

"Budeme."

"Nezabudni pravidelne písať," kričia na mňa baby.

Ja som len zdvihla ruku ako signál, že budem. A už som len videla, ako sa mi strácajú z dohľadu. Nasledoval dlhý let. Jedinú starosť mi robí Áron, lebo ten pôjde špeciálnym letom, kde sa dajú prevážať zvieratá. Už som len zavrela oči a vychutnávala si let so slúchadlami na ušiach.

Pomaly sme sa blížili k cieľu, tak ma mama zobudila. Keď sme vystúpili z lietadla, hneď som si to namierila k batožinám, či už tam nečaká aj Áron. Keď som uvidela jeho koterec, rozbehla som sa k nemu. Taxíkom sme sa odviezli do Banff.

-----------

Prepáčte mi, že tento prvý diel je nezáživný :((((( Ale taký býva každý začiatok. Určite mi píšte, čo sa vám páči a čo nie. Nech sa s toho poučím a bude to dobrý príbeh aj pre vás ;) Dúfam, že so mnou zostanete aj naďalej. Určite ma potešia vaše hlasovania či komentíky. Je to môj prvý príbeh. Takže dúfam, že sa vám bude páčiť. Ospravedlňujem sa, že budem písať aj japonské slová, ale určite tam budem dávať vysvetlivky pre tých, čo nevedia japonsky. Pre ostatných: Áno som anime človek. :D :D Dobre ste uhádli, ak ste si práve toto tipli, no už vás nebudem zdržiavať, ešte raz prepáčte :((( Gomenne.

Obrázok - Príroda v Banff

Vaša BebeBieti.