Ciao bella!

9. časť

Hluk. Hoci nehybne odfukovať na vyhriatom piesku bolo skutočne príjemné, Trey sa musel stále ošívať a prehadzovať, pretože okolitý hluk ho nenechal v pokoji oddychovať. Smiech, krik, hlasy, dokonca aj to šumenie vody ho privádzalo do šialenstva. A tak usúdil, že ničnerobenie asi nebude to pravé preňho.

Pomaly sa posadil a pooprašoval zo seba prilepený piesok. Poobzeral sa vôkol seba a pri pohľade na rozvalenú Lucette sa mu v úškrne vydvihli kútiky úst.

Trey cítil veľkú horúčavu, ktorá ho obklopovala a pri pohľade na osviežujúcu chladivú morskú vodu sa okamžite začal zviechať zo zeme.

„Idem na chvíľu do vody, dobre?" naklonil sa k Lucette, aby jej to oznámil.

Blondínka naňho otrávene pozrela, rozhorčená, že si vôbec dovoľuje ju vyrušovať počas tejto kráľovskej pohody a odvetila: „Pre mňa za mňa, choď si kam chceš."

Trey neskrýval svoje pobavenie a chechtajúc sa vykročil k vode.

Nohy sa mu zabárali do mokrého piesku, až pokým konečne nepocítil vlnky narážajúce do jeho členkov. Voda bola príjemne chladná a Trey si cez priezračnú hladinu hľadel na nohy ako rozvirujú dno.

Brodil sa cez vodu, ktorá mu už siahala takmer po kolená, ignorujúc všetko dianie vôkol seba, s cieľom dostať sa do hlbšej vody, keď zrazu k nemu cez jeho pomyselnú bariéru doľahol spoza neho krik.

Ani sa nestihol celkom otočiť, keď priamo doňho napálilo nejaké dievča. V šoku vystrel ruky pred seba a dievčina mu vpadla rovno do náručia. Trey v reflexe prižmúril oči a už len cítil ako sa spoločne zrútili do vody a drobné kapkyv vyšplechli všade vôkol nich.

Cítil jej mokré dlane na svojej odhalenej hrudi, a keď otvoril oči uvidel snáď to najkrajšie dievča, ktoré naňho mohlo spadnúť. S prekrásnym úsmevom na perách si ho prezerala svojimi tmavými kukadlami a jej hnedé vlasy mu padali do tváre.

„Si v poriadku?" spýtala sa ho, ale nedokázala zastaviť smiech.

Bol to ten najkrajší smiech, aký kedy Trey počul.

„Uh, áno." pokúsil sa vykúzliť úsmev.

Dievčina na ňom stále ležala a smiala sa, čo Treyovi vôbec neprekážalo, pretože mal možnosť prezrieť si ju zblízka. Keď sa smiala, v lícach sa jej vytvorili drobné jamky a oči sa jej zúžili do tenkých čiar. Trey si chcel zapamätať každý detail jej tváre, no dievčina sa už začala zdvíhať.

„Och prepáč," začala sa mu ospravedlňovať a rukami mávať okolo seba, „nechcela som ťa pripučiť. Letela sem loptička a ja som ju chcela chytiť, avšak si mi vošiel do cesty. Dúfam, že som ťa nezabila."

„Nie, nie, žijem." Trey sa rozosmial a dievčina s ním.

„Ta fajn," vydýchla si, keď sa konečne dosmiali, „ja som Salvatrice."

Áno, ja viem, chcel Trey povedať, avšak namiesto toho prijal podávanú ruku a tiež sa predstavil.

„Moje meno je Trey."

Ahojte!
Dnešná časť nie je moc dlhá, ale už dlho som nič nepridala, tak som to už nechcela zdržiavať. Dúfam, že mi odpustíte to čakanie, ale nejako som nevedela pohnúť s písaním, asi som mala taký menší blok alebo čo a navyše som bola na chate bez wifi, tak sa to tak všetko zmiešalo do kopy. Dúfam, že sa to už konečne vráti do normálu.
Časť sa vám snáď páčila, určite mi zanechajte vote alebo coment,
Niki ♥