Ciao bella!

2. časť

Lucette ho ťahala za sebou a so značným entuziazmom mu rozprávala o jej kamarátstve s Veronou. Neprosil sa o to. Ani o to, aby ho vzali so sebou. Neprosil sa vôbec o nič. Ale nezdalo sa, že by to Lucette, alebo komukoľvek z tu prítomných nejako prekážalo.

"Poznáme sa už roky. Vždy to bola práve ona, kto vymýšľal, čo podnikneme. Väčšinou to boli samozrejme samé šialené veci, ale poviem ti, stálo to za to." zachechtala sa.

Rozprávala rôzne veci, ktoré spoločne podnikli a sem-tam ju prerušoval Massimo so svojimi poznámkami, ktoré dievča sa mu vtedy podarilo zbaliť, prípadne len koľko ich bolo.

Treyovi prišlo celkom zábavné sledovať ich, ako sa ponárajú do spomienok. Ich zadumané pohľady mu pripadali komické a veselé iskričky v ich očiach, ktorých bolo s každým vymenovaným zážitkom viac a viac ho prinútili taktiež sa usmiať.

Z jej rozprávania sa Trey dozvedel, že Verona ušla od svojich rodičov rovnako ako on, a práve preto si musela zaobstarať prácu tu v hotelovom bare, aby sa aspoň ako-tak dokázala udržať na vlastných nohách.

"Odvetedy s ňou nie je reč. Stratila zmysel pre humor. Už sa nevie baviť." vysvetlila mu Lucette.

Pri počúvaní Veroninho príbehu Treya nachvíľu zomkol pocit stiesnenia a výčitiek z jeho činov, no na druhú stranu sa teraz akoby už necítil tak sám. Akoby si až teraz uvedomil, že nie je jediný, ktorý zatúžil po slobode a opustil svoj doterajší život, aby si niečo dokázal.
Verona sa mu zdala teraz niečo ako spriaznená duša, keďže sa mu zdali ich životy spojené rovnakým rozhodnutím.

"Ehm, moc rád by som šiel s vami ďalej, ale..." už po niekoľkýkrát sa pokúšal vyviaznuť zo spárov nadchnutej blondínky.

Obzrel sa po jeho ďalších dvoch "únoscoch" a povzdychol si.

Trey nikdy nepatril k tým ľuďom, ktorí prehýria celú noc a sú radi, že si na druhý deň pamätajú aspoň svoje meno. Takéto divoké večierky boli preňho vždy out. Nie že by pred tým neviedol žiaden sociálny život, ale skôr mal len hŕstku priateľov, ktorí mu nadovšetko postačili.

A možno práve preto sa mu táto partia zdala až príliž...hmm, spoločenská. Bol si istý, že  by sa cítil omnoho lepšie tam, pri barovom pulte,  s tou milou dievčinou.

Pravdu povediac Verona mu prišla omnoho sympatickejšia ako Lucette, ktorá mu práve neústupne zarývala nechty do kože.

"Ale nebuď hlúpučký." brnkla mu po nose a venovala mu sladký úsmev.

Kráčali po jednej zo spletitých slnkom zaliatych uličiek tohto nádherného mesta. Trey sa snažil nevšímať si pohoršených okoloidúcich, no ich pohŕdavé pohľady ho pálili na chrbte.

Nečudo, keďže jeden z nich vzbudzoval svojim správaním celkom veľkú pozornosť. Ich blonďavý spoločník nemotorne prechádzal zo strany na stranu a prepletal nohami, akoby ich ani neovládal. Niekedy sa dokonca pokúšal podopierať turistami, ale všetci ho od seba s hundraním, ba dokonca s vyhrážkami odstrčili a radšej sa pratali preč.

Trey sa v tejto spoločnosti necítil zrovna pohodlne, ale niekde hlboko v sebe si vravel, že takto to má byť. Veď preto sem prišiel, nie? Chcel zmeniť svoj život. Tak prečo ho nemôže zmeniť úplne? Mal by sa aj on naučiť trochu odviazať. Pozrieť  sa na to všetko z inej strany. A táto partia bola na to ako stvorená. Boli jeho kľúčom k jeho novému ja.

"Poďte všetci za mnou!" zvolal zrazu blonďák, pričom sa mu plietol jazyk a rozbehol sa smerom k veľkému schodisku vedúcemu niekde k pláži.

"Nie Marco!" zvolala za ním Lucette  a načiahla za ním ruku, no to už mladík hopkal dolu schodmi.

Jednou rukou pevne zvieral zábradlie a druhou vzrušene mával do vzduchu.
Všetci traja ho pozorne sledovali ako sa ledva udržiava na nohách a už len očakávali, kedy si nejako ublíži.
No nestalo sa tak a Marco so spokojným úškrnom zdola kýval na ostatných. V tom sa na jeho tvári rozhostil znechutený výraz a on sa trochu zapotácal.
"Všetko sa točí!" zvolal a kým sa ostatný dostali k nemu, už sa skláňal nad najbližším odpadkovým košom a vyprázdňoval svoj žalúdok.

"Ty si taký blbý Marco." bezradne nad ním pokrútila hlavou Lucette.

Pri pohľade na zvracajúceho Marca si Trey prisľúbil, že i keď sa pokúsi baviť s týmito bláznami, rozhodne sa nenechá spiť. Nikdy.

Nová časť ^^ viem, že mi to zase dlho trvalo, ale musela som sa bifliť do školy, tak som mala plnú hlavu odmocnín a podobných kravín a nedarilo sa mi nič napísať.
Dúfam, že sa vám časť páčila a budem rada za každý vote a koment :)