Ciao bella!

1. časť

Aby oslávil nový začiatok, na mieste, kde sa bude môcť konečne cítiť slobodný, sa rozhodol zbehnúť dolu, aspoň do hotelového baru a trochu si na to vypiť. Kráčal smerom k hale s celkom veselou náladou.

Bol to dobrý pocit, nemyslieť na to, čo si o tom všetkom myslia ostatní. Jeho rodina. Priatelia. Susedia. Všetci akoby ovládali jeho život. No tomu bol koniec. Teraz mu, ako keby padlo obrovské bremeno z pliec. Mohol urobiť čokoľvek a nikto mu na to nemohol nič povedať.

Trey si možno predstavoval svoj prvý deň na tomto mieste trochu inak, no to mu neuberalo na jeho dobrej nálade.
Niekde predsa musí začať, pomyslel si. Koniec koncov, nenapadalo ho žiadne lepšie využitie tohto dňa, a tak ani poriadne nevedel ako a už si sadal na jednu z barových stoločiek.

Bar nebol moc veľký, vnútri bolo iba päť drevených stolov so štvorcovými obrusmi s logom hotelu, pri každom štyri stoličky s koženým operadlom a vzadu stála jedna čierna kožená pohovka, ktorá sa tiahla popri celej stene.
Za pultom, pred ktorým sa rozprestieralo šesť barových stoličiek, stála mladá dievčina, ktorá si pokojne utierala poháre bledou utierkou.

Trey odhadoval, že mala tak osemnásť, rovnako ako on. Bola oblečená v obyčajných zošúchaných rifliach, tmavom tričku na ramienka a okolo pása mala uviazanú čiernu zásteru.

Pomerne vysoká a štíhla krásavica, hoci s plochou hruďou sa naňho zoširoka usmiala a odložila poháre na svoje miesta. Plavé vlasy mala utiahnuté do copu, čo jej zvýraznilo jej jemnú tvár.

"Čo si dáš?" spýtala sa ho nežným hlasom.
"Jedno pivo." odvetil a trochu sa pomrvil na stoličke.
Dievčina sa obrátila a zo skrinky vytiahla pollitrový pohár, ktorý následne priložila k čapovaciemu kohútiku.
"Takto skoro, sem moc ľudí nechodí." vravela, pokým sa do pohára vlievala zlatistá tekutina.
"No hej, práve som sa ubytoval." mykol plecami.
"Oslavuješ začiatok dovolenky?" vyzvedala a položila pred neho pohár jeho piva.
Trey sa zachechtal a odpil si z pohára.
"Tak nejak." prikývol.

V tom sa dvere rozrazili a dnu s hlukom prišla nejaká partia približne v Treyovom veku.
Boli traja - dvaja chalani a jedno dievča - z čoho ten uprostred už značne nebol pri zmysloch.

Chalan na pravo mal trochu tmavšiu pokožku,než jeho spoločníci, čo naznačovalo, že trávi veľa času pri pláži, alebo prostým opalovaním. Tmavé vlasy mal spustené po plecia a hneď z prvého dojmu bolo jasné, že boli jeho veľkou pýchou. Barmanke venoval jeden žiarivý úsmev a spolu s ostatnými sa usadil pri pult.

"Nalej nám!" zvolal ten, ktorého už od začiatku museli podopierať jeho priatelia a pri tom sa zakolísal na stoličke. Mal krátke blond vlasy roztrapatené na všetky strany a Trey si všimol, že v ľavom uchu mal malú náušnicu.
"Myslím, že ty už máš dosť." skonštatovala dievčina za barom, ale aj tak spoza pultu vytiahla tri poháre.
"Ešte ťa to tu baví?" spýtalo sa dievča, sediace najbližšie k Treyovi, blond vlasy sa jej divoko krútili okolo hlavy v nezbedných kučierkach a jasné modré oči jej tikali po jej spoločníkoch.
"Nevravím, že ma to tu baví. Jednoducho tú prácu potrebujem." povzdychla si.

Trey hľadel do svojho pohára, akoby to bolo teraz to najzaujímavšie na svete. Snažil sa pôsobiť, že nad niečím hlboko premýšľa. Nechcel načúvať cudzie rozhovory, ale práve teraz, bola skupinka ľudí sediacich kúsok od neho jediným možným rozptýlením pre jeho myseľ, ktorá sa neustále vracala k domovu.

"Mala by si chodiť častejšie von." ozval sa vlasáč a hodil do seba obsah svojho pohára.
"Massimo, daj mi s týmito rečami už pokoj." dievčina prevrátila očami.
"Vy by ste si radšej mohli dať tú námahu a aspoň raz neprísť ožratí." prebodla ich vražedným pohľadom.
"Kto tu je ožratý?" blonďákom, ktorý sa doteraz nevládne opieral o pult, myklo a akoby sa opäť prebral k životu.
Mladá barmanka si povzdychla a podišla k Treyovi.

"Dáš si ešte?" ukázala na jeho prázdny pohár.
Trey pomaly prikývol a trochu neisto sa na ňu usmial.
"Kto je to?" Blondínka sa obrátila smerom k nim a zvodne usmiala, keď si uvedomila Treyovu prítomnosť.
"Ich si prosím ťa nevšímaj." pohodila rukou ich smerom barmanka.
"Mimochodom, ja som Verona." milo sa naňho usmiala.
"Trey." úsmev jej opätoval.

"A ja som Lucette!" blondínka energicky zoskočila zo stoličky a na ihličkách precupkala k Treyovi. Naklonila sa k nemu, ruky si prehodila okolo jeho krku a pripito sa rozosmiala.
"Ach Lucette, daj od neho, prosím ťa, ruky preč! Zasa budeš na druhý deň nadávať, že si nič nepamätáš!" rozhorčovala sa Verona.

"Tak fajn! Myslím, že si už zabudla, čo je to zábava. Chlapci padáme! A ty zlatúšik ideš s nami! Bav sa Verona!" Lucette sa sarkasticky zaškerila na svoju kamarátku a naznačila Massimovi a blonďákovi, aby išli s ňou. Treya zdrapla svojimi ružovými umelými nechtami a odtiahla ho von z baru.

Do čoho som sa to zasa priplietol, v duchu nad sebou Trey krútil hlavou.

Konečne som tu s prvou časťou! :D Trvalo mi to trochu dlhšie, než som čakala, ale kvôli škole som si na to nejako nemohla nájsť čas :/.
Dúfam, že sa vám časť páčila a budem hrozne rada ak mi tu zanecháte vote alebo koment.
Užite si deň ;)