Škola pre nadmerne nadané deti

Tréning.

Prvé čo by si asi každý všimol by bola dlhá chodba s nespočtom dverí.Na ľavej strane vedie chodba do šatní.Tam máme už dopredu poskladané a pripravené svoje bojové vesty a nohavice.Oblečenie je šité tak aby vyhovovalo potrebám Vigorov.Na prvý pohľad veľmi pripomínalo vojenské uniformy.Drží sa zväčša v tmavých maskovacích farbách ktoré nám majú pomôcť splinúť s prostredím.Na vrchnej časti sa nachádzajú kapsy na nože a podobné rezné zbrane , ktoré sú najviac používané práve Vigormi.Dole na nohaviciach sa nachádzajú kapsičky na piesok s ktorým sa práve učíme zachádzať.Po častiach na seba obliekam bojové oblečenie a pritom sa jedným okom pozerám na Charlieho.Nie že by ma nejak zaujímal práve pohľad naňho ako sa nevie nasúkať do oblečenia ale nenávidím keď mám niekam vstúpiť sám.Je to divný pocit akoby všetky oči smerovali práve na mňa.Neviem to ani popísať proste sa mi to nepáči.Dorábam ešte posledné detaily a keď som konečne oblečený tak sa naňho pozriem a zrakom mi dá jasne najavo takzvané "počkaj ešte".

 Charlie Lancaster je stredne-vysoký a chudý chalan s mierne opáleným odtieňom kože.Vlasy má orieškovo hnedé , dlhšie a jemne zakrútené na konci.Pod hustým obočím sa nachádzajú tie najjasnejšie modré oči aké by ste kedy našli.Nepatril zrovna medzi športovcov alebo vypracovaných ľudí no so zvieratami to vedel veľmi dobre.Ovládal líšky.Spôsob ako s nimi zachádza je neuveriteľný.Stačí obyčajný pohľad a jeho zviera vie čo má robiť.V konečnom ročníku , ktorý sa zaoberá hlavne stratégiou so zvieraťom teda nemá ani najmenší problém.

 Už od mala , kedy nás priradili k skupine Vigorov , sme veľmi dobrí priatelia.Zvykli sme spolu trénovať.Bol so mnou , keď sa mi prvý raz podarilo privolať Porpina.Mama z otcom mi často hovorievali o silnejšom zvierati ktoré sa dá ovládnuť.Vraj sa okrem normálnych vlkov dajú privolať aj vlci ktorý sú rozdielny od tých svorkových.Každý by v sebe mal mať zviera ktoré sa líši od ostatných , s ktorým by mal trénovať a stáť bok po boku celý život.Boli sme u nás na záhrade.Rukou som naznačil kruh a sústredene potom obe ruky spojil.Vietor okolo mňa začal prúdiť silnejšie ako kedy predtým.Zľakol som sa pretože som vedel čo nasleduje , no zároveň som bol šťastný z toho že sa mi ho konečne podarilo privolať a tak som pokračoval.V tej dobe bol pre mňa Porpin nezvladateľný vlk.Už od pohľadu sa líšil od normálneho samca.Bol obrovský a jeho povaha bola ctižiadostivejšia ako u ostatných.Doslova sa choval ako poloboh , nehovoriac o jeho dychtivosti a vražednom pohľade.Nikdy nepatril k tým vlkom ktorý sa pridávajú do svorky.Vždy musel byť vyvolaný sám a to bol práve problém , pretože Charlie mal privolanú líšku.Nemusím snáď hovoriť ako to dopadlo.Od tej doby mi ho rodičia zakázali privolávať.Podľa nich som bol príliš mladý na to aby som ho skrotil.No o pár týždňov , keď som s ním prišiel domov a im len spadla sánka.Dodnes je Porpin môj záložný plán aj cez jeho aroganciu a agresivitu.

Charlie si rýchlo zaviazal šnúrky a konečne sme vyšli zo šatní.Prešli sme chodbou a zamierili rovno do telocvične.Bola to obrovský miestnosť s vysokým stropom a mnoho nájstrojmi na cvik boja.V pravom rohu telocvične sa nachádzalo takzvané "trávenisko".Nemá to nič s trávením ale s trávou.Je to lanom vyznačený kus telocvične na ktorom je vysadená tráva.Nič extra.Odohrávajú sa tu boje pri zvláštných príležitostiach.Ďalej sa tu nachádzali pieskoviská.Cvičila sa na nich zručnosť s prachom.O tej ale neskôr.Hneď vedľa vchodu sa týčili umelý panáci na cvik boja z diaľky alebo blízky.Boli sme posledný.Všetci na nás len hlúpo zazerali a ja som prstom nenápadne ukázal na Charlieho.Ten si ma všimol a dal mi okamžite záhlavok.Pán Nowman sa na nás len pozeral a krútil hlavou.

"Starý dedo sa dokáže skôr obliecť ako ty !" nenápadne som pošeptal a zarýpol do Charlieho.

"Drž hubu" potichu odpovedel a zaradil sa so mnou do radu s ostatnými.

Pán Nowman pred nami len stál a premýšľal.Nohavice na jeho starých nohách už len tak viseli a vesta sa zdala viacej na príťaž ako na pomoc pri boji.Tvár mal zvráskavenú a z jeho tváre už dávno zmizol úsmev.V očiach mal mrazivý mrzácky pohľad.Spoza jeho večne vytiahnutých rukávov sa mihalo tetovanie havranieho oka.

"Dobre." vypadlo z neho napokon "Budeme ďalej trénovať s prachom a pieskom a neskôr začneme s duelami."

Výrazy ostatných stuhli.Navzájom sme sa na seba s Charliem pozreli.Jeho pohľad bol za tisíc slov.Ešte v živote sme nebojovali proti sebe.Toto je oficiálne prvý krát čo budeme v triede bojovať a navzájom sa snažiť skoliť jeden druhého.Cítim isté vzrušenie no zároveň sa dosť bojím.Čo ak mi niekto nakope riť ?

"Začnite s pieskom." povedal Nowman a išiel na druhú stranu k pieskoviskám.

Pristúpil som k pieskovisku kde som pravidelne trénoval.Nabral som si do ruky piesok.Celá piesková metóda bola o tom že sme mali z drobných častí piesku vytvoriť živé tvory.To bolo pre niekoho ako ja kto má za zviera vlkov a psov takmer nemožné.Hej parkrát som vyvolal dvoch psov Husky ale táto technika nieje pre ľudí s veľkými zvieratami vhodná.Ide tu viacej o ľudí ktorý majú za svoje zvieratá hmyz alebo drobné živočíšstvo.Každopádne nie som výnimka a tak musím trénovať s pieskom tiež.

"Teraz!" zakričal pán Nowman a všetci zareagovali.

Hodil som pred seba piesok a zatiaľ čo bol vo vzduchu urobil rukou kruh.Sústredil som sa na najmenšie čiastočky piesku ktoré lietali vzduchom.Vzduch sa vlnil akoby do obrysu maličkého tornáda a tak tesne nad zemou udržal piesok v levitujúcej polohe.Vzduch zrýchľoval , keď v tom sa predomnou zjavila maličká čivava.V očakávaní som sa pozrel na piesok na ktorom stál maličký psík. Smutno som si povzdychol a pozrel sa na ostatných. Vedľa mňa bola Sarah Winsley ktorej nad pieskoviskom lietali drobné motýľe.Bolo ich nespočet.Boli nádherný bohužiaľ mi prišli nepoužiteľný.Pri motýľoch asi veľké šťastie nemá.V tom ako som bol zahľadený do krásy motýľov som si vzadu všimol Charlieho.Na pieskovisku pevno stála líška.Bola síce jedna ale aj to je lepšie ako moja čivava. V tom sa z druhej strany začal ozývať škrekot.Otočil som sa a zbadal som ako nad Nanette poletovalo šesť prenádherných papagájov.S vtákmi bola táto technika dosť ťažká tiež no ona si s ňou vedela poradiť.Rozpažila ruky a papagáji si jej na ne posadali.Tri na jednu stranu tri na druhú.Otočila sa a spozorovala ako na ňu s Charliem zízame.Usmiala sa a v tom jeden papagáj odletel z jej ruky.Mieril priamo k Charliemu.Pristál mu na ramene a jemno začal klovať do jeho líca.Malo to byť asi niečo ako pusa na tvár.Charlie sa pousmial a pozrel sa na Nanette.Boli pekný pár.Teda pokiaľ ju neťahal všade kadiaľ sme chodili von.

V tom ale pán Nowman vyrušil ich milostné vyznávania a povedal hlasným tónom : "Dosť bolo kravín. Teraz si nastúpte. Začneme s duelami!"