Škola pre nadmerne nadané deti

Odplata

Ležím na zemi. V hrudníku mi pulzuje silná bolesť a z očí mi vytekajú slzy. Z nosu mi tečie čerstvá krv. Je to akoby sa mi niečo teplé lialo tvárou. Cítim ako Sarah odchádza z tráveniska. Porazila ma. Ležím tu ako dobytá zdochlina , zatiaľ čo ja som sa jej ani nedotkol.Hanbil som sa vôbec vstať a pozrieť sa na spolužiakov. Taká potupa ! Pomaly som sa nakoniec snažil postaviť. Opatrne som sa pokúsil sadnúť no keď som svoju váhu vložil do ruky , tak sa mi len podlomila a ja som znovu spadol na zem. Z mojej pusy nechcene vyšlo hlasné zastonanie.

,,Drž hubu" pomyslel som si

 Skúsil som druhú ruku ktorá na tom bola lepšie. Podoprel som sa a pomaly si sadol. Cítil som ako sa mi zviera hrudník. Zaťal som zuby a snažil sa bolesť ignorovať. Otočil som hlavu a pozrel sa na ostatných. Bol to ten pohľad "je mi ťa ľúto" a skĺbený s pohľadom "ako si to mohol prehrať?". Radšej som odoprel zrak , a rozmýšľal nad tým ako sa postavím a nenápadne odkráčam na záchody rovno k umývadlu. Potlačil som do ruky o ktorú som sa opieral a preniesol váhu na nohy. Ľavá noha automaticky začala bolesťou pulzovať. Na to že je to baba tak kope dobre. Keď už som konečne stál na nohách , začal som pomaly kráčať smerom preč z tráveniska. Pozerali sa na mňa ako na zbitého psa. Lepšie povedané zbitého vlka. Každý krok ma bolel ešte viac ako ten predchádzajúci. Vedel som kam patrím. Rovno vedľa Caleba na lavičku. Na lavičku porazených.

Opatrným šmatlavým krokom som podišiel k lavičke kde sedel. Uvelebil som sa vedľa neho.

Pozrel sa na mňa a povedal : ,,Teda , myslel som si , že moja porážka bola potupná ale ty si iný level"

,,Ha , ha , ha. Veľmi smiešne" odpovedel som mu ironicky a hodil naňho nahnevaný pohľad

,,Dobre už žiadne srandy. Ruku na to ?" opýtal sa a začal sa smiať ešte väčšmi

Teraz som sa naštval ešte väčšmi a rukou ktorá ma zrovna nebolela schmatol jeho doklovanú dlaň , potriasol a povedal : ,,Ruku na to , ty kripel."

Okamžite zasyčal a opatrne si chytil svoju boľavú ruku.

,,Au , ty kretén!" bolestivo zakričal a ja som sa okamžite začal smiať. Úprimne mi teraz zlepšil náladu. Vždy je zábavné keď človek zhodí sám seba.

 Chvíľu sme len sedeli a čakali než sa pán Nowman vráti aj s lekárničkou. Ostatný medzi tým trénovali ako boli zvyknutí. Sarah vyhodila plnú hrsť prachu a opäť sa pred ňou vznášala spústa motýľov. Odtiaľto to ani tak nevyzerá , no keď vám lietajú pred očami , úplne vás oslepia. Otočila sa a pozrela sa na mňa. Asi sa len chcela ujasniť či sa pozerám. Och bože tá sa predvádzala. Pozrel som sa doprava a vo dverách už stál Nowman s lekárničkou. Bol som zvedavý na jeho lekárske schopnosti. Podišiel najprv k Calebovi a pozrel sa mu na ruky. Z lekárničky vytiahol masť a sterilný obväz. Masť otvoril a v tom okamihu som sa skoro dogrcal. Tá masť smrdela ako staré boty spojené s plesnivou rybou a nivovou nátierkou. Namastil Calebovi jemnú vrstvu na doráňané ruky a celú ruku zafačoval obväzom. To isté urobil aj u druhej ruky. Keď bol s Calebom hotový pozrel sa na mňa. Podišiel ku mne vzal moju ruku a zatriasol s ňou. V tom momente som myslel že ho zabijem. Zasyčal som bolesťou a zaťal som zuby. 

,,Prečo sa nemôže spýtať ? Prečo tým musí zatriasť ako imbecil?" pomyslel som si

Spozoroval moje zasyčanie a siahol do lekárničky po akýsi kus látky. Zapáchajúcou masťou mi namastil ruku a obväzom zaviazal. Mal som čo robiť aby som sa pri zaväzovaní nerozplakal.Vzal kus látky. Rozprestrel ho pred sebou a v ten okamžik mi bolo jasné čo je to. Bola to trojcípa šatka. Jeden vrchol šatky smeroval k lakťu mojej poranenej ruky a druhé dva zaviazal u môjho krku. Trochu sa mi uľavilo keď mi látka držala ruku , no ešte zďaleka mi nebolo dobre. Zobral vlhčený obrúsok a utrel mi krvavú tvár.

,,Bolí ťa aj noha ?" spýtal sa ma

,,Naraz sa vie spýtať" pomyslel som si

,,Áno." odpovedel som

Vzal masť a natrel mi ju na nohu , zaviazal obväzom a bol hotový. Neviem čo bola zač ale rozhodne nevoňala. Pripadal som si akoby som sa tri roky nekúpal. Každopádne keď ošetril svoje triedne zdochliny , pristúpil kúsok bližšie k ostatným a zakričal : ,,Na dnes končíme.Choďte sa prezliecť."

Pomaly som vstal a dlhou chodbou sa dotackal do šatní. Ostatný sa už dávno prezliekali a ja som teraz len prišiel. Podišiel som ku svojej hromádke. Pozrel som sa na oblečenie a uvedomil som si to. Mam cez vestu zaviazanú šatku.

,,Ako sa mám prezliecť?" spýtal som sa sám seba

Ruka ma bolela ako sviňa , takže som sa na to vykašľal a prezliekol si len nohavice. Vršok si budem musieť vyzliecť až doma. Vzal som si svoje tričko do batohu a opatrne som sa vydal smerom k kovovým vrátam. Len čo som prešiel prah dverí zakričal na mňa Charlie : ,,Hej. Počkaj."

Zastal som a otočil sa naňho.

,,Pôjdeš dnes von ?" spýtal sa ma

Nečakal so zrovna takú otázku pretože sme vonku už dlho neboli.Aj keď ma bolela noha.Nemohol som nesúhlasiť.

,,Jasné. Dnes o ? 18:00 ?" odpovedel som mu

,,Dobre. Príď po mňa!" povedal a pomaly som odkráčal ku kovovým vrátam.

Pán Nowman prišiel a otvoril.Všetci sa rozbehli ku svojím skrinkám , zatiaľ čo ja som ako slimák kráčal k tej svojej. Konečne som prišiel k radu kde sa nachádzala. Podišiel som k nej , otvoril ju a začal vyťahovať veci.V tom celým mojím telom prešiel mráz a husia koža.

,,Neučili ťa , že sa nemáš starať do cudzích vecí ?" spýtal sa mne už dobre známy hlas

Bol to Tobias. Čo najrýchlejšie som sa snažil otočiť a z posledných síl rukou naznačiť kruh. No než sa tak stalo tak už bol dávno vedľa mňa a všetkou silou ma hodil o kovovú skrinku. Stál nado mnou a pozeral sa na mňa. Celé telo akoby sa začalo variť. Sťažklo mi dýchanie , začal som sa potiť a hlava mi išla vybuchnúť. Nemal som dosť sily na to sa brániť. Mám pocit akoby som sa varil zvnútra. Začínalo mi byť neskutočne horúco. V tom sa vedľa jeho hlavy mihla čierna vec , rýchlosťou ako strela. Zľakol sa a povolil. Som si istý že ak by pokračoval určite by ma tu uvaril. Uvoľnil som napnuté svaly a zvalil sa na skrinku. Chcel som sa pozrieť odkiaľ išla ta čierna vec. No nemal som na to dosť sily.