Byť princeznou nie je také úžasné, ako sa môže na prvý pohľad zdať. Vlastne je to na dve veci, na prd a na hovno. Byť sledovaná 24 hodín denne sedem dní v týždni väčšinou dvomi bodyguardmi určite nie je výhra. Je to dosť otravné, no človek si zvykne. Nemala som na výber. Do takejto rodiny som sa narodila.
Za tých pár rokov, čo ich mám neustále za zadkom, som sa naučila, ako sa večer vypariť z domu. Na bodyguardov platia banánové koláčiky pani Aldenovej, našej hlavnej kuchárky. Vždy, keď sa ich chcem zbaviť, použije pani Aldenová tajnú prísadu – prášky na spanie. Ona – ako jedna z mála – chápe, že aj ja sa musím občas vyventilovať a utiecť z každodenného stereotypu.
Bodyguardi sa otcovi nikdy nepochvália, že zaspali, lebo sa ho boja. Taktiež sa slepo spoliehajú na to, že ja budem celú noc spať a svoju voľnosť nevyužijem.
Za moju bohatú „vyparovaciu“ kariéru som sa naučila, do akých barov musím chodiť. Do takých, kde majú zakázané fotografovať, takže sa môj otec nedozvie, čo stváram za jeho chrbtom.
Bohužiaľ, podobný klub poznám len jeden a aj dnes sa ho chystám navštíviť.
Prvé, čo som v bare uvidela, bol môj ex s jeho budúcou bývalou. Pochytila ma neovládateľná túžba byť hrozne úprimná. Keď som za nimi prišla, naznačila som tej fiflene pár gestami, aby presunula svoj zadok o pár metrov ďalej. Obdarila ma – aspoň pre mňa smiešnou – grimasou a odišla. Na nepriateľoch je najlepšie to, že môžete mať hoc aj kráľovskú krv, pre nich ste nula a tou aj ostanete.
Mark sa ku mne otočil. „Už si sa spamätala z kopačiek?“
„Vlastne aj áno,“ pobavene som odpovedala na jeho otázku. „Len jedno mi stále vŕta v hlave.. Bola som ožratá po celú dobu, čo sme spolu chodili? Inak si nedokážem vysvetliť, že som s tebou vydržala dva roky.“
Zakývala som mu a otočila som sa na päte. Namierila som si to k barmanovi. Potrebujem schladiť svoje hormóny. Môj obľúbený nápoj mi v tom pomôže.
„Jedno Tango,“ objednala som si.
Neveriacky na mňa pozrel. „A 18 už máš?“
„Čo si moja mama?! Samozrejme, že mám.“
Barman len prevrátil oči a odišiel mi pripraviť drink. Musí ma považovať za nejakú hysterku.
„Zlý deň?“ ozval sa chalan, ktorý sedel vedľa mňa. Otočila som sa, aby som ho videla. Bol skľúčený a hrbil sa nad pohárom piva.
„Vyzerá to tak, že nie som jediná. Čo sa stalo?“
„Moja frajerka sa so mnou rozišla.“ Len toto? Veď sa tvári, ako keby mu zomrela mama alebo sa mu zrúcal svet. Takýchto ľudí naozaj nepochopím. Nič predsa netrvá navždy. Opak si myslia iba pokrytci.
„Ako dlho ste boli spolu?“
„Večnosť,“ odpovedal. „Aspoň mne to tak prišlo.“
Odhrnula som si prameň vlasov z očí. „Možno z toho vyplýva, že každá večnosť sa raz skončí.“
„Asi máš pravdu,“ pokúsil sa o úsmev. „Ale budem potrebovať trochu času, kým sa spamätám. Inak som Liam.“
„Ehm, Amelia.“
Neklamala som, možno len v štyroch písmenách. Teoreticky však je jedno z mojich mien Amelia. Nebudem sa hneď chváliť, že som Sophia z Walesu. Dám mu šancu na to prísť samému.
„Aj teba musí niečo trápiť, inak by si tu nesedela.“
„Ja no..“ odpila som si z Tanga dúfajúc, že mi dodá odvahu. „Nemôžem sa zbaviť pocitu, že som len veľké sklamanie pre svoju rodinu. Nie som ako moji bratia, nie som dcéra svojho otca.“
„Určite sa mýliš,“ presviedčal ma. Kto sa ho o to prosil?!
