O TRI TÝŽDNE ~ Liam’s POV
Nahrávanie nového albumu sa nám veľmi darilo. Takže sme sa s chalanmi rozhodli to osláviť v Harryho obľúbenom klube. Samozrejme som tam kráčal s vedomím, že ja budem oslavovať s kofolou v ruke a dávať pozor na ostatných, nech sa nezriadia pod obraz boží.
Hneď, ako nás vpustili do klubu, som si všimol jedno dievča. Stálo uprostred tanečného parketu a bláznivo tancovalo . Bola obkolesená stádom chlapov. Keď na ňu namierilo žlté svetlo na pár sekúnd, uvedomil som si, že je to Phi.
V Londýne je toľko klubov a ona musí byť práve v tomto. Mám to ja teda šťastie. Už si naozaj začínam myslieť, že je mojou nočnou morou.
Louis sa na mňa zozadu zavesil. „Vyzerá to tak, že o tvoju malú kamarátku sa idú tí chlapi potrhať.“
Pokrútil som hlavou. „Nie je moja kamarátka. Nemáme sa radi.“
„Keď ťa dievča neznáša spôsobom, akým ťa neznáša ona, vlastne to znamená, že ťa má rada.“ Keď zbadal, ako som gúľal očami, dodal: „Je to psychológia na úrovni materskej škôlky. Bav sa, kamoš.“
Louis ma nechal stáť blízko vstupu do klubu. Znova som pozrel na Phi. Nemohol som ju tam nechať. Istým spôsobom som o ňu mal strach. Zaťal som zuby a snažil som sa pretlačiť až k nej.
„Ale ahoj, Liam,“ pozdravila ma a hneď sa na mňa zavesila. „Nemyslela som si, že chodíš na takéto miesta. Ty si len stále vážny alebo ma urážaš.“ Muži okolo nás začali frflať, že im ju kradnem. „Páni, dajte mi 15 minút. O chvíľu som späť.“
Ťahala ma k prázdnemu boxu. Sadol som si na voľnú sedačku. Neviem, ako to bolo možné, ale zrazu si na mňa Phi obkročmo sadla. „Musíš byť hrozne opitá.“
Zasmiala sa tak, ako to opití ľudia majú často v obľube. „Viem, čo robím.“ Tým som si nebol taký istý, lebo ma začala bozkávať. Bolo to hrozne divné. V triezvom stave sa o mňa skoro ani neobtrie. Myslel som si, že mi to vyhovuje..
O možno päť minút sa jej pery vzdialili na chvíľu od tých mojich. Snažil som sa v rýchlosti vymyslieť vetu, ktorá by ju odradila od ďalšej bozkávačky. „Neznášam ťa.“
Prevrátila oči, očividne moju vetu zaregistrovala. „Ja teba tiež.“ Pokračovala, zase sa na mňa vrhla.
Po desiatich minútach sa unavila už aj ona. Postavila sa a odkráčala na tanečný parket a pokrikom: „Toto je moja obľúbená pieseň.“
Z čista jasna sa zjavil Zayn. Dúfam, že nevidel predošlú scénu medzi mnou a Phi. Bola by to hanba na sto rokov. „Vôbec sa nám nevenuješ, čo tu robíš?“
Chystal som sa vymyslieť nejakú vierohodnú lož, hoci v klamaní nie som veľmi dobrý. Nemusel som dlho premýšľať. Phi zhúkla na celý klub: „Tak čo? Vidím, že sa bavíte, je to tak?“ Dav zborovo súhlasil. Rýchlosťou blesku som sa k nej snažil dostať. Dídžej dokonca mierne stíšil hudbu, aby ju bolo počuť. Vedel som, že si zrobí hanbu. „To je skvelé, lebo ja mám na to špeciálny dôvod.“
„A čo oslavuješ, preboha?“ spýtal som sa, keď som už stál pod ňou. Stála totiž stole.
Bola celá vyškerená, určite sa bavila. „Tento pekný chlapík,“ myslím, že sa snažila ukázať na mňa – jediný, kto sa jej niečo pýtal, som bol ja -, hoci prstom mierila 50 centimetrov ďalej na nejakú ženu, „sa ma pýta, čo oslavujem. Takže drink pre každého na to, že je streda. Viete, čo si treba.“
„Ale je piatok,“ opravil som ju, ignorujúc jej narážku na sex.
Mávla rukou. „Ešte lepšie, lebo v piatok, kur...“ Už som to nezvládol. Stiahol som ju zo stola a prehodil som si ju cez plece.
„Milujem ťa, New York,“ skríkla, keď som ju niesol.
„Sme v Londýne a ty si pekne opitá.“
Tento raz ma pristavil Harry. „Kam ideš? S nami si ešte vôbec nebol a už sa to chystáš zabaliť.“
„Musím zaviesť Phi domov. Ale radšej ku mne. Jej otec by ju buď zabil, alebo vydedil.“
„Jasné,“ zasmial sa Harry a ďobol ma do pleca. „Potom si uži aj za mňa. Videl som vašu šou. Veľa nechýbalo k tomu, aby ste si to v tom prázdnom boxe rozdali.“
„Aby som to dovolil, musel by som byť rovnako pod parou ako ona. Maj sa, Harry. A keď niekomu povieš, čo si videl, oholím ti v noci kučery.“
Cesta taxíkom prebiehala, našťastie, pokojne. Phi veľmi nereagovala. Chodiť na podpätkoch už nevládala, takže som ju musel niesť v náručí. Stále sa smiala. Uložil som ju do postele v hosťovskej izbe dúfajúc, že hneď zaspí. Bolo krátko po polnoci, takže som si sadol na gauč v obývačke a pustil som televíziu.
Začal mi vyzváňať mobil. Na displeji svietilo Phiino meno. „Uvedomuješ si, že som pár metrov od izby, v ktorej sa práve nachádzaš?“
„Fakt?“ divila sa. Naozaj nevie, kde sa nachádza. „Ja len, že rada počujem tvoj hlas.“
„Jasné, Phi. Už spi. Musíš vytriezvieť.“
