Angela odišla s pocitom dobre vykonanej práce. Vždy za sebou necháva len škody.
„Verte mi, nik nemôže byť prekvapenejší alebo zahanbenejší než som ja.“ Pozrela som sa na Liamovu tvár. Tento raz mi neuveril. Už som situáciu zachrániť nedokázala. „Noo, ospravedlňte ma, musím ísť niečo zariadiť.“
Prudko som sa otočila na opätku (bola som rada, že som sa pred všetkými nezrúbala) a rýchlo som vošla do prvých dier, ktoré som uvidela. Vyšla som na poloprázdnu ulicu. Zakrátko sa dvere znovu otvorili.
„Phi, čo to tam bolo?“
Nadýchla som sa. „Je to pravda. To, čo povedala Angela. Neviem, prečo som tak dlho strácala čas predstieraním, že to tak nie je. Asi som sa len nechcela cítiť takto. Bolí to. Ale ja.. Ľúbim ťa. Som do teba úplný blázon a je mi jedno, ak je neskoro, aj tak chcem, aby si to vedel. Asi na tom nezáleží, lebo nie si môj.“
Niekde v polovici môjho monológu sa mi z očí začali liať druhé Niagarské vodopády. Neznášam, keď ma niekto vidí plakať. Je to najväčšia slabosť zo všetkých. Dať svoje city najavo.. Liam sa na mňa nepozeral. Svoj zrak upieral na teniskách, čo ma dosť vytáčalo.
„Nejako som to tušil,“ povedal nakoniec.
Rýchlosťou blesku som si chrbtom ruky prešla po očiach, aby som utrela slzy. „Nemôžem tomu uveriť. Vieš si predstaviť, aké bolo pre mňa ťažké to povedať? Ako som sa kvôli tomu trápila? Myslíš si, že je pre mňa ľahké vidieť ťa s niekým iným?“
„Ty si nás dala dokopy! A musela si sa veľmi trápiť, keď si bola v posteli s tým kreténom Orwickom!“
„Hej, lebo som si hlúpo navrávala, že na teba zabudnem. Že pochovám city, čo k tebe cítim. Ale..“
„Sophie..“ prerušil ma. Tak mi nehovorí skoro vôbec.
Spôsobilo to len to, že som zvýšila hlas. „Pripadá ti, že som skončila??! Nemyslím si, že tak zniem. Ale vždy keď sa pokúsim o krok vpred, si presne predo mnou so svojimi obrovskými hnedými očami a úsmevom. A vieš čo? To, že som sa do teba zaľúbila, bola tá najsprostejšia vec, ktorú som kedy mohla urobiť.“
Trochu som si upokojila, keď som si všimla nejakú babku, čo k nám cupitá. Ale slzy stekajúce po tvári to nezastavilo. Rýchlo som ich utrela, prudko som vdýchla vzduch do pľúc. Hlavu hore! Zostať silná! A falošný úsmev! U mňa už ohraná pesnička. Vraj usmej sa, aj keď ti srdce krváca..
„Ste to naozaj vy, princezná? Naživo vyzeráte ešte krajšie. Len ste trochu vychudnutá. Môžem sa s vami odfotiť. Veľa by to pre mňa znamenalo.“
„Samozrejme,“ prikývla som.
Starenka sa usmiala a podala Liamovi postarší fotoaparát. „Mladý chlapec, prosím, ak budete taký dobrý, tam stlačte tento gombík.“
Nechcela som sa usmievať Liamovi rovno do objektívu, ale nemala som na výber. Keď bolo po všetkom, starenka sa znova poďakovala a odcupotala domov. A ja som urobila to isté. Nemala som jediný dôvod ostať.
„Kam ideš? Tvoja párty je vo vnútri.“
„Vieš, že mi je to srdečne jedno?“
Doma som za sebou zabuchla dvere a v izbe som sa rozplakala. Ani som si nevšimla, kedy prišla za mnou Kate. Len ma objala a hladila mi vlasy.
„Stratila som ho,“ hlas sa mi zlomil. „Vo vnútri sa bez neho cítim mŕtva.“
„Nechcem ti hovoriť vety typu ,budeš sa cítiť lepšie‘ alebo ,všetko bude v poriadku‘. Si len o jedného kreténa bližšie k svoj vysnívanému princovi. Raz možno pochopíš, čo pravá láska znamená. Znamená to, že sa staráš o šťastie druhej osoby viac ako o svoje vlastné. A nepozeráš sa na to, aké bolestivé môže byť, že sa tak rozhodneš.“
Posledný raz pohladila po tvári a odišla. Asi pochopila, že potrebujem byť sama. Zobrala som do rúk mobil. Mala som štyri neprijaté hovory.. od Liama. Vytočila som jeho číslo. Po pár zvoneniach sa ozvala jeho odkazová schránka, čo mi vyhovovalo. Ak by to zdvihol, položila by som. Nadýchla som sa, aby som si dodala trošku odvahy.
„Ahoj, tu Phi,“ jemne som sa usmiala. „Možno zniem trochu smutne, ale nie som. Len nie som šťastná. Asi nie som typ dievčaťa, do ktorého sa chlapec zaľúbi.. Chceš vedieť, čo je pravda? Stále ťa ľúbim a budem ťa ľúbiť ešte dosť dlhý čas. Ale už nedokážem byť len tvoja kamarátka. Napriek tomu, že mám rada pojem len priatelia, v skutočnosti je to dosť bizarná forma mučenia. A ja už nie som ochotná sa na nej ďalej podieľať. Takže práve teraz je jediné, čo chcem, len sa pohnúť vpred a nejako sa z toho dostať. A jediný spôsob ako to urobiť, je nebyť už v tvojej blízkosti.“
